ONLINE ØSTROV

24.02.2021, virtuálny priestor, online beseda od 9.00 do donevidím a donepočujem s autorom z finálovej päťky Cena René Anasoft litera Petrom Balkom o jeho knihe Ostrov    (s takým tým prečiarknutým O. Nie takto, krížom, zľava-doprava.). Účastníci: za sprostredkovateľa z Literárneho informačného centra Soňa Uriková na poste moderátorky (lebo dáma má prednosť), autor knihy Ostrov Peter Balko, pani učiteľka ako interný štátny dozor, žiaci maturitného ročníka (IV.D) a druháci (II.D) Gymnázia v Topoľčanoch.  A po besede interview s preživšími pozostalými, čo po besede zostali online pripojení a diskutovali.  

     V stredu ráno o 9.00 sme sa pripojili na Zoom a netrpezlivo čakali, čo bude nasledovať. Pre väčšinu z nás to bolo premiérové online podujatie (ak opomenieme online hodiny). Začali sme rozhovorom o knihe, mali sme možnosť počas celého trvania besedy klásť otázky. Neskôr sme prešli aj na otázky iného charakteru... Peter nám rozprával o svojom živote, detstve, zážitkoch, vlastnom prepojení s postavami v knihe a plánoch do budúcna... Jeho odpovede boli naozaj rozsiahle, bolo vidno, že aj jemu chýba socializácia a teší ho možnosť vyrozprávať sa. 
     Beseda bola pre nás príjemným oživením dištančného vyučovania. Mňa osobne navnadila na prečítanie si knižky a verím, že nie som jediná.
 

Mne sa páčilo, že Balko chcel vo svojej knihe poukázať na komerciu v knižnom biznise. V súčasnosti je naozaj veľmi málo kvalitných knižných hrdinov a ešte menej kníh, ktoré stoja za to si prečítať. Trochu s humorom, možno až sarkastickým sa nám v dejovej linke pokúsil rozohrať show, aké je to byť „ukradnutou“ kvalitnou postavou v nekvalitnom diele, ako veľmi musia tieto postavy trpieť. Predstava, že by niekto kradol autorom takýchto hrdinov a použil ich komerčne v nekvalitných dielach, s hlúpym príbehom, zlou zápletkou a podobne, je doslova hororová. Niečo ako iná, bizarnejšia, forma plagiátorstva, ktoré dnes je také aktuálne. Oceňujem, že v knihe sú popri fiktívnych hrdinoch aj mená reálnych ľudí, najmä súčasných slovenských  spisovateľov, vydavateľov a podobne. Jednou zo spomínaných bola aj naša dnešná moderátorka Soňa Uriková. Tým ma autor presvedčil, že sa v problematike vyzná a vie, o čom píše. Smutná predstava, že by čierny trh s postavami mohol byť pravda. Podľa mňa sa mu  podarilo presvedčiť čitateľa o naliehavosti problému. Na knižnom trhu je naozaj veľa brakovej až grafomanskej  tvorby.

Autora považujem za kvalitného, knihu som si rezervoval u kamarátky, ktorá si ju objednala a teším sa na jej prečítanie. Pokojne by som autora vydržal počúvať dlhšie, aj keď sa mi sem-tam nepáčilo, ako rozsiahlo komentuje, no to je asi choroba       z povolania.  Postupom času sme sa v besede začali viac dostávať k politike, a keďže som  v tejto téme ,,doma“, nemohol som sa nespýtať na jeho názor. Umelci sú známi tým, že tvoria verejnú mienku, preto ma zaujímalo, či to považuje za svoju povinnosť, rozhovoril sa však rozsiahlo.  Určite by som takýchto besied privítal viac!

Kristína Kyseľová, II.D a bývalá redaktorka Magdaléna Martišková, VIII.OG
Foto: archív Mgr. Zuzany Martiškovej 

Peter Balko 
Østrov 

Nevitajte na Østrove...  
     Nečudovali sme sa, že sa táto kniha prepracovala do finále. Aj Anasoft litera aj Ceny René. Možno sme my „ostrovania“, ako nás trefne nazvala Miroslava Valová z LIC pri poslednej online besede o osude kníh z tohto študentského projektu, boli trochu sklamaní z druhého miesta, ale stojíme si na svojom a veríme, že nie sme v čitateľskej verejnosti opustení.
     Kniha Østrov Petra Balka bola pre nás najlepšou z finálovej päťky. Prečo? Ak by sme na to šli vyraďovacou metódou, tak z pätice priniesla niečo, čo tu ešte nebolo a tým nás oslovila. Víťazné Šeptuchy a im podobný Čepiec priniesli témy, ktoré v slovenskej literatúre rezonujú už dlhšie: záujem o folklór, tradície a pod. Uchopili síce témy kvalitne, odpatetizovali, stavili na etnologickú neokukanosť a isté tajomno, ale, paradoxne, to už tu v literatúre máme dávnejšie a knihám akoby niečo čitateľsky žiaduce  chýbalo. Možno istá dávka napätia? Tá sa nedá vytknúť ďalšej dvojici Lesu prízrakov a Jánošíkovi, ale žánrovky nemôžu zaujať každého. Detektívka, horor, niečo mysteriózne, dobrodružné a historické je fajn, ale, čo je veľa, to je moc. A potom je tu Østrov. Nie, že by prišiel s niečím úplne novým, dokonca má v sebe všetko to, čo sme predchádzajúcim štyrom titulom vyčítali, ale práve v tom je jeho sila.
     Čo tu teda máme: psychologický vzťahový román, realisticko-magickú detektívku, dobrodružný a čiastočne rozprávkovo ladený horor, mysteriózny krimitriler severského typu, prvky magického realizmu, postmoderny, popkultúry, ale aj bizarnosť, absurditu, persifláž, satiru až paródiu. Niečo lepšie a niečo horšie prevedené a ako celok pomerne nezosynchronizované, čo je aj jedna z mála výčitiek tejto knihe. Každý si nájde, čo chce, oľutuje, že je tam aj, čo nechce, prelúska sa tým a dočíta do konca. Všetko to, čo na prvý pohľad pôsobí ako realita, je vlastne vo veľkej miere fikcia a naopak, to bizarné, fiktívne je tak reálne, až to zabolí.
     Knihe prídu na chuť najmä tí, čo vedia o čom točí. Čo naozaj čítajú a čítajú veľa. Čo poznajú produkciu vydavateľstiev, ponuku predajní a celkovo mechanizmus knižného trhu u nás. Tých, čo trochu pričuchli okrem čítania aj k písaniu a cez prizmu literárnych súťaží a podujatí, čítačiek, besied a pokusov sa presadiť na tomto poli tak preoranom, až niekedy nevieme, či sa skôr smiať, či plakať. Téma komercionalizácie v knižnom priemysle je tu tak jasná linka, že ju nezotrú ani postupy fikcie a istej imaginácie.
     Autor zámerne ponúka reálne mená, miesta, situácie, aby ich vzápätí zamazal vrstvou fiktívneho nánosu. A o tom to celé je. Kto chce prezrieť, prezrie. A prikývne: „Hľa, je to tak!“
     Popri všetkom tom množstve brakovej až grafomanskej produkcie sa zrazu vynorila kniha, ktorá na to „nejasne“ poukázala prstom. „Kráľ je nahý!“ V tom je jej sila a možno posolstvo, ktoré sme v nej my „ostrovania“ našli a ktoré nás oslovilo.
     Kvalite knihy prospel aj vycibrený autorov jazyk. Autor písať vie, vie bravúrne štylizovať, vie používať lexiku vyššieho levelu a nebojí sa s jazykom experimentovať. Má fantáziu a má aj odvahu. Podľa nás nedehonestuje realitu, len ju podáva pretavenú podľa svojho vedomia a svedomia. Je smutné, že  ten Østrov skutočne jestvuje, je potešujúce, že existuje o ňom kniha.
  
    

Diana Lendelová, IV.D