Napriek nepriaznivej epidemiologickej situácii sa i v školskom roku 2020/2021 uskutočnila krajská prehliadka súťaže Stredoškolská odborná činnosť, ktorú vyhlasuje MŠVVaŠ SR a koná sa pod záštitou Štátneho inštitútu odborného vzdelávania. Súťaž je zameraná na 17 odborných oblastí (prírodovedecké, technické, humanitné a spoločensko-vedné), v ktorých môžu žiaci priniesť nové poznatky vo forme odbornej práce.
V tomto roku sa do tejto súťaže zapojil i žiak III.D triedy Marek Schön. Po odovzdaní odbornej práce a po ústnej obhajobe svojich záverov sa v odbore č. 13 (história, filozofia, právne vedy) umiestnil na prvom mieste. Do súťaže sa zapojil so svojím výskumom na tému „Život a osud Alexandra Borisoviča Makarenka¨. Odborným konzultantom a školiteľom bola pani učiteľka Mgr. Helena Kopecká.
Alexander Makarenko bol československý štátny občan, ktorý sa v roku 1916 narodil v Rusku a je príkladom toho, ako veľmi dokáže vojna poznačiť ľudský osud. V roku 1918 mu počas Októbrovej revolúcie zahynul otec a jeho matka sa po strastiplnom živorení na železničnej stanici v Rjazani spoznala s československým legionárom, s ktorým odišli na územie Československa, do Kovariec.
V roku 1939 sa Alexander zamestnal u Baťu v Baťovanoch (dnešné Partizánske, pozn.), kde sa od roku 1941 zapojil do ilegálnej činnosti. Mimo tejto činnosti bol i zanieteným športovcom. Plával, lyžoval, bicykloval a hlavne - lietal. Svoju záľubu v lietaní sa rozhodol rozšíriť i profesionálne, preto založil klub bezmotorových letcov a neďaleko dnešného Partizánskeho vybudoval letisko. On sám bol dokonca držiteľom niekoľkých rekordov v plachtení a svoje zručnosti predvádzal na viacerých športových dňoch.
Počas osudných dní v auguste 1944 sa so zbraňou v ruke zapojil do SNP a bojoval až do svojho zranenia. Odišiel sa liečiť k matke do Kovariec, ale na základe zrady bol zaistený Gestapom. Po vypočúvaní a mučení bol zabitý na dodnes neznámom mieste.
Alexander sa stal pre mnohých mladých ľudí symbolom odvahy, statočnosti a neochvejnosti, skrátka ideálom mladého človeka svojej doby. Jeho pamiatka musí prežiť a my si ju musíme neustále pripomínať a pamätať, že vojna síce zaspala, ale jedno oko má stále otvorené a podobný osud môže postihnúť i nás.
„Som veľmi rád, že sa nám podarilo získať cenné archívne materiály, ktoré pomohli odhaliť príbeh zabudnutej osobnosti a priblížiť tak čitateľovi osud jedného z nespočetného množstva bojovníkov, ktorí padli za našu slobodu. Nevýslovná vďaka patrí aj pani učiteľke Mgr. Helene Kopeckej, vďaka ktorej táto práca uzrela svetlo sveta a ktorej rady mi nesmierne pomáhali pri jej zostavovaní. Som veľmi rád, že po dohode s pracovníkmi Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave bude táto práca rozšírená o príbehy ďalších partizánov v hornonitrianskej oblasti a bude dvojazyčne publikovaná v knižnej podobe,¨ ozrejmil Marek Schön.
Redakcia a Marek Schön, III.D + foto
