Stužková 2017

IV.A

Ako sme prežili stužkovú? 

      Vždy, keď sa povedalo slovné spojenie „stužková slávnosť“, predstavila som si kultúrny dom  a to, že nás to onedlho bude čakať tiež. Keď sa zo mňa stala štvrtáčka, uvedomila som si, že táto udalosť je za dverami a popri tešení sa na to ma neminul aj stres. Stres zo všetkej zodpovednosti, ako to celé dopadne, či to organizačne zvládneme, aký bude program a podobne. Občas sme sa v triede aj pohádali, ale myslím si, že je to ťažké práve tým, že nás bolo 55 ľudí. Áčka a Déčka, bola komunikácia miestami aj náročná.
Po všetkých tých náročných nácvikoch, kedy sme bývali v škole do pol šiestej večer, chodili domov unavení, natáčali a strihali videá, dávali všetko dokopy, prišiel deň D.
18.11.2017 sme vošli do Kultúrneho domu v Topoľčanoch, zbadali tú krásnu výzdobu, dievčatá zmenené šatami na dámy a naši chlapci v oblekoch. Všetko sa od tej chvíle zbehlo tak rýchlo. Ani sme sa nenazdali a skončil sa náš úžasný program, prezliekli sme sa do svojich šiat a so zelenou stužkou sme šli medzi svojich priateľov.
Myslím si, že všetko vyšlo tak, ako sme si priali, možno bolo pár nedokonalostí, ale to k tomu jednoducho patrí a určite sme sa my, rodičia, učitelia aj priatelia dobre zabavili.

Navždy sa zachová…

Dominika Priečková, IV.A

Objektív fotoaparátu dokáže zachytiť momenty radosti, napätia, či v neskorších hodinách aj úľavy. No nezachytí históriu, ktorá stála za stužkovou. Tri roky boja o známky, vedomosti, tri mesiace plánovania a príprav, hádok a kompromisov. Ústami našej rečníčky: „Nevieme, ako sme sa sem dostali.“ Verte mi, prežiť stužkovú je ľahké, pripraviť ju je už ťažšie.
Niektorí tvrdia, že program bol dlhý. Možno, ale netušia, že niektoré vystúpenia sme rušili a iné sme zas pridávali len doslova hodiny pred premiérou. Nás to už ale netrápi, máme teraz iné starosti. Bolo by chybou zabudnúť na to, čo stužkovú predznamenáva. Maturitu, predsa.

IV.A

         Zobudil som sa do slnečného sobotňajšieho rána. Bol deň D – stužková. V dopoludňajších hodinách sme so spolužiakom išli kúpiť a vytlačiť lístočky reservé na stoličky pre rodinných príslušníkov maturantov. Hneď nato sme to boli v kultúrnom dome nalepiť a zaniesť sláve. Domov sme sa vrátili o pol tretej a v kulturáku sme mali byť späť o tretej, čiže to bola vcelku rýchlovka. Samotnej slávnosti stužkovania predchádzala skúška tanca. Potom sa rýchlo prezliecť a privítať rodičov. Následne prišli učitelia a diváci  a mohlo sa začať. Začalo sa valčíkom, potom prišlo stužkovanie, prípitok a oficiálne veci. Mohol začať program. Bol som vo väčšine čísel, čiže som mal vcelku hektický večer. Men in black, tlieskanie, folklór, gitara a čerešnička na torte pre triednu Magic Mike. Udržať to ako tajomstvo bolo náročné, tak sme radi, že sa to jej aj ostatným páčilo. Potom už len záverečné tance a zábava do rána.

IV.A

 

IV.B

      11.11.2017 – v tento magický dátum sa uskutočnila pre nás veľmi významná a nezabudnuteľná stužková slávnosť, ktorá sa nám vryla do pamäti na veľmi dlhú dobu. Už od septembra sme riešili program, videá, nácviky či veci ako sú výzdoba, jedlo, ozvučenie. Poviem vám veru, nebola to prechádzka ružovou záhradou. Hodiny strávené na chodbách gymnázia nám niekedy poriadne dali zabrať a nájsť kompromis bol pre nás naozaj ťažký oriešok. Namiesto času stráveného vonku sme si dlhé hodiny po škole nacvičovali valčík s Monikou a Ľadom, ktorý mali svoju stužkovú už za sebou a boli nám obrovskou podporou. Po únavnom dni v škole sme ešte vymýšľali program, točili videá či spisovali veci, ktoré bolo treba vybaviť alebo objednať. Bez našej pokladníčky Majky, kameramanky a strihárky Janky, choreografiek Liviky, Lenky a úžasnému kameramanovi Dodovi  by sme veru nepochodili. Z môjho uhľa pohľadu to vidím ako najkrajší čas , ktorý som mohla stráviť s triedou. Držali sme všetci spolu, obetovali sme nás čas a napriek malým nezhodám sme si všetci poďakovali a povedali si, že sme naozaj jeden tím, jedna partia. Z tanečných driev sa vypracovali naozaj skvelí tanečníci, chalani sa osmelili a dokázali ukázať aj svoju vtipnú stránku a dievčatá svoj talent. Všetci sme napäto čakali na ten deň, na ktorí sme sa tak veľmi tešili a pripravovali.
Pre mňa to bol nezabudnuteľný večer.  Z nás, dievčat, sa stali ženy a z chlapcov chlapi. Neviem opísať ten pocit, ktorý som mala, keď sme všetci stáli na pódiu a šli si po tú vytúženú zelenú stužku. Bola som na nás neskutočne hrdá a vďačná, kam sme to všetci spolu dotiahli.  Nehovorím ani o programe, ktorý som si neskutočné užila a myslím, že každý jeden z nás mal husaciu kožu a dobrý pocit, keď sme zakončili nás posledný tanec.
Neskoršia diskotéka bola čerešničkou na torte, všetci sme sa zabávali, tancovali a držali spolu počas celého večera. Ubehlo to síce rýchlo, no my sme si užili každú jednu sekundu, ktorá sa nám uložila do našej knihy spomienok. Spolu sme uznali, že aj tie dlhé nácviky, občasné hádky a nezhody stáli zato a že by sme si to ešte tisíckrát zopakovali. Nemôžem byť vďačnejšia za moju triedu, za spolužiakov a osobitná vďačnosť patrí  nášmu pánovi učiteľovi triednemu, ktorý je tu pre nás vždy, keď potrebujeme, kryje nám chrbáty 😀 a je súčasťou našej partie.  To, ako sa nám poďakoval na stužkovej si nesmierne vážim a myslím, že to bol znak toho, aký skvelý človek to je.
Nakoniec by som len dodala to, že môžeme byť vďační, že máme možnosť zažiť takýto jedinečný večer, pomaly smerovať k ukončeniu strednej školy a zoskupiť sa a byť ako jedna partia. My sme naozaj spolu držali a držíme sa spolu heslom: „Všetci za jedného, jeden za všetkých.“

Adriána Jančeková, IV.B

Pečatenie triednej knihy 4.B triedy

     Zvykom za posledné roky je, že každá trieda má svoje video, kde pečatí triednu knihu. Veľmi známe sú aj takzvané „únosy“, ale my sme chceli niečo originálne, čo nebolo opozerané a ľudia by sa pri tom nenudili. Náš triedny profesor sa obrátil na svojho dobrého kamaráta a bývalého žiaka Jozefa Píryho. Dodo sa podujal na vytvorenie scenára na pečatenie triednej knihy a jeho natočenie: „Nemám rád násilie a použiť zbrane, čo i len atrapy, odmietam. Preto som prišiel s alternatívnym námetom. Folklór ešte nikdy nič nepokazil a mali by sme byť naň právom hrdí. Predstavil som triede tento návrat k tradíciám a boli spokojní. Prišiel deň natáčania. Nebolo najvhodnejšie počasie na točenie v exteriéri, ale bol už október a museli sme ísť do toho. Oslovil som úžasného kameramana Igora Milatu, ktorý má výborné oko na pekné zábery a ja som sa podujal na réžiu. Teda som bol ten zlý ujo, ktorý po všetkých kričal,” dodal Jozef s úškrnom.
Natáčalo sa postupne pri románskom kostolíku nad Sádkom, v lese na Cibajkách a v súkromnom priestore Starý Klíž, ktorý je priam vystrihnutý z dedinky spred 150 rokov. Ďalší deň sa realizovali dotáčky na gymnáziu.
S úvodným slovom pani riaditeľky gymnázia sa divák dostáva do deja. 4.B má problém s dochádzkou a vymeškanými hodinami v triednej knihe, čo musí vyriešiť  triedny profesor. Zázrakom, ktorý privolal, sa ocitol v minulosti. V období, kedy sa deti učili po maďarsky, piekli sa domáce pagáče, sušilo sa seno… Takto prechádza učiteľ popri všetkých svojich žiakoch. Nedopatrením položí a zabudne triednu knihu na starom rebriňáku, kde ju nájdu dve žiačky a vyriešia spolu tento problém. Dvaja chalani utekajú cez les do starého kostola, kde im mních pomôže a opraví triednu knihu sám. Chalani ju odnesú naspäť a trieda môže knihu zapečatiť. Celé video je taktiež sprevádzané veľmi pútavou hudbou.
Naše výsledné 8-minútové video malo premiéru priamo na stužkovej 11. novembra 2017 a počuli sme naň veľmi pozitívne ohlasy. Dokonca sme boli aj v pár článkoch na internete. Veľmi nás to nás potešilo, pretože sme sa snažili podať čo najlepšie herecké výkony aj za nie vždy ľahkých podmienok.  Natáčanie sme si užili a sme radi, že všetko vyšlo ako malo. Veľká vďaka patrí hlavne Dodovi, pretože bez neho by to nebolo.

Petra Božiková, IV.B

 

IV.C

Navždy sa zachová…

     Stužková. Tak jednoduché slovo, ktoré ostane navždy v pamäti. Posledné týždne pred tou našou stužkovou sme strávili horúčkovitými prípravami v telocvični a v podkroví. Nácviky spoločenského tanca, scénok či dokonca textu študentskej hymny sa stali našou každodennou rutinou.
A ani sme sa nenazdali a prišlo to! Pre nás, žiakov IV.C a VIII.OG, dlho očakávaný magický dátum. 28.10.2017. Plní očakávania a trémy, ale aj neopísateľnej radosti sme zrazu stáli nastúpení pred pyšnými rodičmi, pred učiteľským zborom a našimi priateľmi. Stali sme sa nositeľmi zelenej stužky, ktorá symbolizuje začiatok dospelosti a otvára nám dvere do nového života.
Po oficiálnej časti začal program, v ktorom sme vynaložili čo najviac úsilia, aby sme potešili všetkých prítomných. S radosťou spomínam na tú chvíľu, keď sme všetci do jedného tancovali, skákali a spievali na legendárnu pesničku od skupiny Elán. O polnoci sa rodičia o nás maturantoch dozvedeli čo to nové v častuškách, ktoré nás dokonale vystihli. Nakoniec nasledovala voľná zábava.

Spolu s rodičmi a učiteľmi sme sa zabávali až do rána. Prežili sme spolu jeden z najkrajších večerov v našom živote.  Užili sme si to a ešte dlho v nás bude znieť: „Navždy sa zachová v pamäti stužková.“

Ľuboš Hano, IV.C

IV.D

     Dňa 18.11 2017 sa rodičia žiakov IV.A a IV.D triedy stretli, aby boli svedkami stužkovania svojich detí. Plní napätia sme očakávali úvodný tón piesne, ktorá uviedla stužkovú slávnosť vo veľkom štýle.
Žiaci oboch tried nastúpili na parket v krásnych šatách a oblekoch a predviedli precízny valčík. Po tanci nasledoval príhovor pani riaditeľky, z ktorého si do života odnesieme dobre mienené rady. Po príhovore pani riaditeľky sa dostali k slovu aj rodičia. Spoločne sme si pospomínali na detské časy a zároveň pripomenuli, ako rýchlo sme vyrástli.
Všetko to pokračovalo stužkovaním, momentom, keď sme sa zaradili medzi dospelých.
Ďalší v poradí bol program. Predviedli sme rôzne tance, scénky i spev. Dôležitou súčasťou programu bolo čítanie častušiek a nezabudnuteľná zábava do skorých ranných hodín.
A tak ako si mnohí pamätajú tú svoju stužkovú, veríme, že aj tá naša ostane v našich mysliach čo najdlhšie. Stužková slávnosť je však za nami a my sa budeme čo najviac snažiť, aby sme zložili skúšku dospelosti v máji 2018.

Maroš Vančo, IV.D

 

James Bond a naša triedna kniha

   Tak ako každý rok sa točia únosy triednej knihy, ani naša trieda nezaostala. Dlhé týždne premýšľania a dohadovania sa premenili na skutočnosť. Po zrušených termínoch s kameramanom sme sa konečne zhodli na dátume natáčania. Boli sme radi, že sme sa mohli uliať z vyučovania.
Každý sa precízne pripravoval na svoju rolu. Taktiež si musel nájsť aj vhodný kostým. Bolo potrebné doladiť detaily. Konečne prišiel ten čas našej premiéry s kamerou. Tvárili sme sa ako profesionálni herci, ale opak bol pravdou. Najlepšie to zvládla naša triedna, ale ani náš Bond za ňou nezaostával. Pri natáčaní sa nám naskytli aj nepríjemné situácie. Avšak, my sme to zvládli.
Napriek všetkému sme si to veľmi užili. Utužili sme triedneho ducha a zabavili sa pri tom. Vzniklo z toho naše video, ktoré nám bude pripomínať dobré aj zlé chvíle na škole.

Vaša skvelá IV.D

Zuzana Ondrejková, Barbora Pokusová, IV.D

 

 

 

VIII.OG

Ako som prežil stužkovú
28.10.2017

     Všetko sa zomlelo tak rýchlo. Pamätám si, ako sme už od 3. ročníka vymýšľali program a vlastne všetko, aby bola stužkovla čo najlepšia. No nakoniec sme všetko zrealizovali, či už tance, alebo zábavný program za tri týždne a únos triednej knihy sme natáčali dva dni pred stužkovou.
Bolo to veľmi hektické obdobie, často sme boli tvrdohlaví, ale nakoniec sme všetko vyriešili kompromisom. Nakoľko sme mali spojenú stužkovú so IV.C, v mnohých situáciách sme si pomáhali. Spočiatku sme sa báli, aby všetko dobre dopadlo.
Posledný týždeň pred stužkovou sme už ani nedúfali, že to zvládneme. No nakoniec všetko dopadlo nad naše očakávania a nejeden pozvaný povedal, že to bola jedna z najlepších stužkových.
Všetci sme si užili tú priateľskú atmosféru, ktorá sa nám podarila vyčariť vďaka našim nápadom, ale aj vďaka pedagógom, rodičom a priateľom, ktorých prišlo viac, ako ktokoľvek očakával.

Martin Bezák, VIII.OG

 

 

 

 

Imatrikulácie 2017

Aká bola imatrikulácia 2017?

     Ako to už na stredných školách býva, noví prváci sa prijímajú do stavu stredoškolského, preto sa dňa 16.11.2017 sa v Dome kultúry v Topoľčanoch aj naši prváci popasovali s jednoduchými aj náročnejšími úlohami. S úlohami, ktoré im zadelili tretiaci. Jedinečné a smiešne. Áno, hovoríme o imatrikuláciách.
Pre niekoho zábava, pre prvákov ortieľ smrti. Prichádzali do školy s kamennými tvárami. Stavím sa, že sa už niekoľko dní utápali v bludnom kruhu očakávania a strachu z imatrikulačného dňa. Tak sme sa totiž pred rokom cítili my…
Ale dosť bolo negatívnych poznámok.
Pre I.OG sa VII.OG prezliekla za čarodejníkov z Rokfortu a zatancovali im. Potom triediaci klobúk rozdelil prvákov do koľají  Športomil, Artomil a Mixomol. Už podľa názvu je jasné, aké prednosti majú tieto skupiny. Aj úlohy im boli prispôsobené. Kúzelníci zo Športomilu sa snažili dať gól do bránky florbalovou loptičkou. Ale pozor! Len za pomoci metle! Artomil spieval a Mixomol musel prejsť predurčenú trasu s knižkou na hlave. A ani odmena nechýbala. Každý dostal čarodejnícky klobúk.
Agenti z III.A dostali od šéfa úlohu, aby uniesli prvákov z I.A a preverili ich, či sú schopní byť agentmi a žiakmi našej školy. Krátkou scénkou nás oboznámili s bežným dňom agenta: podfuky, ťaháky… Aj títo prváci mali úlohy, ale zvládli ich a prijali sme ich medzi seba.
III.B zase v úvode premietala vtipné video z ich tvorivej dielne. Potom dovliekli na pódium I.B. Z pódia bolo urobené provizórne väzenie a sudca odsúdil prvákov na štvorročné sedenie vo väzení – na gymnáziu. Vraj spáchali ťažký zločin. Potom ich ešte chvíľu týrali otázkami z biológie, chémie či ruštiny. Nakoniec to dopadlo na výbornú.
Z céčkarov sa stali krotitelia levov, baletky, artisti a šašovia. Prišiel cirkus! Zobrali si prvákov z I.C do parády a pokúsili sa vychovať z nich tanečníkov a krotiteľov. Našťastie sa im to nepodarilo a oni zostali verní nášmu gymnáziu. Počkala na nich však odmena v podobe klaunských nosov, cukrovej vaty a vstupenky do cirkusu.
Síce v topoľčianskom Dome kultúry nehorelo, hasiči prišli. Boli to tretiaci z déčky, pustili nám hasičské video. Dali prvákom z I.D úlohy a s nimi aj odmenu, hasičskú tortu.
Myslím, že tie úlohy neboli také strašné a všetci sme sa zabavili. Už teraz sa teším na ďalší rok.

Simona Kapusníková, II.OG 

A ako prežívali imatrikuláciu samotní prváci?

Výcvik agentov

      Ako žiaci I.A triedy sme mali tému imatrikulácií Áčkari – Agenti. Ešte pred začatím programu sme všetci napäto tŕpli na stoličkách, čo nás asi čaká.
Po príchode na pódium tretiaci vybrali niekoľko „dobrovoľníkov“ na plnenie úloh tajného agenta. Našťastie (alebo na nešťastie?), niekoľkých z nás úlohy obišli a program sme si na pódiu odstáli. Na záver nášho imatrikulačného vystúpenia sme dostali sladké muffiny s nápisom „som áčkar“. Myslíme si, že ako žiaci I.A sme mali zaujímavý a akčný program.

Žiaci I.A

 

Intelektuálna III.B

     Deň 16. november. Deň očakávaný mnohými žiakmi nášho gymnázia, najmä prvákmi. Deň spojený aj s obavami nielen u nich, ale aj u starších žiakov tretieho ročníka, ktorí sa už od začiatku snažili privítať a prijať nových žiakov tejto školy čo najoriginálnejším spôsobom. Práve to bol dôvod nášho strachu, ale aj zvedavosti.
Po krátkom programe prišla naša chvíľa, kedy nás žiaci III.B privítali na pódiu. Usadili nás na kopu vankúšov a prikrývok, ktoré tam pre nás prichystali, aby sme v pohodlí mohli sledovať krátku ukážku videa, ktorou nás chceli oboznámiť, ako to na našej škole chodí.
Po skončení rozsvietili svetlá a uvedomili sme si, že tam teraz sedíme pred celou školou, ktorá tiež s napätím očakávala, čo nám tretiaci pripravili. Vtom sa na pódiu objavili niektorí žiaci, ktorí vystupovali v ukážke, a začali nás zaplavovať otázkami a následne odmenili sladkou odmenou, ktorú strážili v košíkoch. Avšak neboli to otázky len vedomostné, ale otestovali si aj silu niektorých žiakov. Oni sa nenechali zahanbiť a odvážne zvládli disciplínu, čo pre nich vymysleli.

Mária Plaskoňová, I.B

Deň imatrikulácií bol, aspoň podľa nás, prvákov, stresujúcim, ale aj plným prekvapení a celkom príjemných zážitkov.
Po vystúpení VII.OG a III.A, ktoré sa nám veľmi páčili, sme prišli na rad my. My, prváci z I.B. Tretiaci si pre nás pripravili program v podobe krátkeho, vtipného videa, po ktorom nasledoval malý kvíz z rôznych predmetov. Nechýbala ani telesná výchova, náboženstvo či ruský jazyk. Na záver si diváci vypočuli prvácke sľuby, ktoré pre nás ušili tretiaci béčkari, a s dobrou náladou sme sa usadili na svoje miesta.

Michaela Štadlerová, I.B, Vanesa Vičanová, I.B   

Ako som prežil imatrikulácie?  D.O.K.O.N.A.L.O           

Cirkusová manéž céčkarov

     Dňa 16.11. 2017 sa konali dlho očakávané imatrikulácie. Tak ako všetkých prvákov aj nás naši krstní rodičia z III.C pasovali do hodnosti oficiálnych žiakov gymnázia. A poviem vám, bol to doslova jeden veľký cirkus.
Najskôr nám predviedli, ako vyzerá také typické céčkarské rodeo, aby sme sa čo – to priučili a poctivo ich nasledovali. No a potom prišlo preverovanie našich schopností, či sme tohto postu hodní. Ako prvú úlohu sme dostali preliezanie kruhmi. To aby sme sa nenápadne dokázali „vypariť“ z triedy. Ako druhá bola tanečná súťaž v cigánskych tancoch, ktorá, bohužiaľ, nemala víťaza, pretože tanečné kreácie boli nad naše schopnosti. No a najlepšie na koniec. Naučili nás, ako odháňať z triedy šelmu čiže učiteľa s písomkami. Myslím, že sme to zvládli na jednotku.
Takže vďaka našim tretiakom štvorročný pobyt na škole pod vedením pani učiteľky Mgr. Bohuslavy Margovej určite zvládneme.

Ema Králiková, I.C

  

Hasiči v akcii

     III.D mala výborný  program, sú veľmi talentovaní a originálni. Vymysleli dobrú choreografiu a skvelé nápady na úlohy. Mnohí z nás si domov zobrali veľa zážitkov, niektorí aj múku vo vlasoch. Z pohľadu niektorých chlapcov je obliekanie mimoriadne ťažká činnosť, hlavne ak ide o hasičskú uniformu. A k tomu sme dostali fantastickú tortu, ktorú sme si odniesli do školy a tam rozkrájali.

Žiaci I.D

                                                                        

Finančná gramotnosť

     Finančná gramotnosť 

     V prvom októbrovom týždni ponúkla naša škola žiakom štvrtého ročníka možnosť zúčastniť sa na projektovom vyučovaní s využitím hry Finančná sloboda realizovanú certifikovaným lektorom spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko a.s.
Každá trieda v poradí IV.A, IV.B, IV.C, IV.D a VIII.OG mala vyhradený jeden deň, kedy v priestoroch triedy V.OG v suteréne školy absolvovala spomínaný projekt.

Čo je hra FINANČNÁ SLOBODA?

Pravidlá hry

Finančná sloboda je stolová hra s moderátorom pre 6 – 30 hráčov od 10 rokov.
Počas hry sa účastníci starajú o peniaze fiktívnej rodiny, do opatery dostanú manželský pár vo veku 30 rokov. Prechádzajú s nimi 30 rokov ich života, uzatvárajú im finančné produkty a čelia rôznym nástrahám života. Radia im v množstve finančných príležitostí, či a ako ich majú využiť. Produkty v hre majú veľa vlastností reálnych produktov, preto sa pri rozhodovaní vychádza z reálneho sveta a podmienok.
Účelom hry je splniť všetky ciele rodiny a to sú:

  1. Vlastná nehnuteľnosť na bývanie
  2. Veľký cieľ rodiny (napr. vzdelanie detí, dovolenka, chata …)
  3. Cieľ najväčší a hlavný – finančná nezávislosť aspoň vo veku 60 rokov rodičov

    Cieľom hry je finančná nezávislosť, stav, keď človek nie je závislý na príjme zo zamestnania, pretože má dosť majetku a výnosy z neho mu pokryjú všetky bežné výdavky.
Moderátormi hry sú certifikovaní lektori OVB Allfinanz Slovensko a.s., konkrétne na Gymnáziu, Ul. 17. novembra 1180 v Topoľčanoch viedol hru so žiakmi Mgr. Marián Petreje.

Čo prinesie hra žiakom?

  • Zábavu
  • Osvojenie si pravidiel, ako získať kontrolu nad svojimi financiami
  • Rozpoznanie chýb vo finančnom rozhodovaní s cieľom vyhýbať sa im v reálnom živote
  • Získanie informácií o finančných produktoch
  • Zistenie, ako zabezpečiť, budovať a zhodnocovať svoj majetok a finančne sa zaistiť

Čo prinesie hra škole?

  • Moderný spôsob výučby s využitím metodických pomôcok pre výučbu finančnej gramotnosti
  • Zážitkovú pedagogiku pre efektívne vyučovanie finančnej gramotnosti

 

Ako vnímajú hru zúčastnení žiaci štvrtého ročníka?

V období pred dospelosťou a s ňou súvisiacou samostatnosťou sa mladý človek neraz zastaví a prehodnocuje svoje šance. Nejeden si kladie otázku: „Som naozaj pripravený?“ Dokážem obstáť v živote? Nestratím sa v nekonečnom labyrinte povinností?“ Kiež by bol život ako videohra – ak sa niečo pokazí, alebo nebodaj prehrá, vždy je tu ďalšia šanca. Vždy sa jednoducho dá vrátiť späť – skúšať znova. Až kým to nie je dokonalé. Ľudský život má však jeden výrazný nedostatok – je len jeden. Nie je to hra – nedá sa zopakovať a vyvarovať sa predošlým chybám.


Projekt Finančná sloboda sa v rámci jedného týždňa od 2.10.2017 do 6.10.2017 pokúsil práve hernou formou priblížiť našim žiakom život samostatného človeka a finančné povinnosti s ním spojené. Celý hrací modul pozostával z dvoch hier: Prvá bola skúšobná, menej náročná. V každej hre si žiaci odžili tridsať skúšobných rokov. Cieľom celej hry bolo splniť všetky životné ciele, ako napríklad dovolenka v Mexiku či vzdelanie pre dieťa. Vrcholným cieľom bolo našetrených stodvadsaťtisíc Eur pred začatím dôchodku.

Hralo sa v dvojčlenných tímoch. Každý tím mal vlastnú postavičku, ktorá sa pohybovala po poli predstavujúcom ročný príjem. Pracovalo sa však iba s „ušetrenými peniazmi“. To sú tie peniaze, ktoré nám zostanú z ročného platu, pokiaľ od ročného platu odčítame všetky životné náklady, o ktoré už teda bolo postarané. S ušetrenými peniazmi už hráči nakladali podľa vlastného uváženia.

Na výber bolo niekoľko možností investície – akcie, dlhopisy a investičné fondy.  V prvej hre bol rast hodnoty cenných papierov simuláciou rastu za posledných tridsať rokov. Potrebné boli taktiež dôležité rozhodnutia, ako napríklad jednorazová investícia do vzdelania výmenou za lepšie postavenie v práci, ktoré zabezpečilo lepší mesačný príjem. Celá hra bola sprevádzaná „udalosťami“. Hráči mohli vyhrať v lotérii, alebo mohli byť vykradnutí zlodejom.

Po skončení prvej hry si celá skupina sumarizovala ponaučenia z hry: investovanie do akcií a dlhopisov, založenie stavebného sporenia, čo najrýchlejšie splatenie úverov a pod.

 

Druhá hra už ležala prevažne v rukách náhody. Všetci hráči už mali k dispozícii rôzne poistenia, dôchodkové sporenia a väčšiu pestrosť investičných príležitostí. Životné udalosti boli taktiež drastickejšie, keďže pribudli možnosti ako úmrtie hlavy rodiny, čiastočná invalidita či majetková škoda. Všetky dôsledky sa odvíjali od šikovnosti hráčov.

V projekte Finančná sloboda žiaci prežili dva skúšobné životy. Znamená to, že majú dokonalú znalosť finančnej časti života? Nie, ale určite môžu do života vykročiť s omnoho istejšou nohou.

Dávid Silády, Jakub Hlavačka, IV.B

Hodnotenie výsledkov hry FINANČNÁ SLOBODA z pohľadu pedagógov

Hra mala spád, priebeh bol dynamický  zameraný na rýchle rozhodnutia a následnú zodpovednosť zaň .Výborná bola nielen práca so žiakmi  , ale aj odborná  úroveň lektora -jednotlivé nové pojmy po motivácií žiakov primerane vysvetlil.
Žiakom , maturantom, mohla pomôcť aj pri ich profesijnej voľbe pri výbere VŠ a prispieť k ich väčšej finančnej gramotnosti.

Mgr. Rudolf Krošlák

 

Hra bola zaujímavá, žiaci spolupracovali, boli motivovaní.
Hodnotné by bolo dozvedieť sa viac praktických rád do života, ako správne investovať, ako najlepšie prísť k bývaniu po VŠ, ako si tvoriť rodinný rozpočet a pod.

Mgr. Andrea Haninová

Všetci by sme sa nemali prestať hrať. Pri hre, a aj táto je toho dôkazom, sa dá veľa naučiť nenásilným spôsobom a možno aj rýchlejšie a efektívnejšie niekde v podvedomí prijímať informácie, ktoré by sa pri nejakej zámernej, cielenej prednáške neabsorbovali.

Mgr. H. Urminská

 

Jesenné exkurzie 2017

Boli sme v divadle

        Je divný Janko naozaj divný? O tom sme sa boli my, I.A, presvedčiť vo štvrtok 5.10.2017 v Divadle Jána Palárika v Trnave v rámci nášho prvého spoločného výletu.
Životopisná dráma, ktorá vznikla v tvorivej  literárnej dielni významného slovenského dramatika Štefana Králika, bola naozajstným kultúrnym zážitkom. Najrevolučnejší štúrovský básnik Janko Kráľ sa v tejto sčasti romantickej hry strácal vo svojich pocitoch. Dokonca aj my žiaci sme užasnuto sledovali komplikovaný dej. K lepšiemu pochopeniu prispelo muzikálové spracovanie, kombinácia hovoreného slova s dychberúcim spevom.

Natália Maťašeje a Nela Šmatláková, I.A

    Divný Janko v Trnave

      Divadelná hra Divný Janko od dramatického spisovateľa Štefana Králika bola pre mňa ozajstným divadelným zážitkom. Hra mala prvky muzikálu a spevohry, doplnené o tanec.
Spočiatku som si myslela, že to bude niečo nudné, no opak bol pravdou. Začiatok deja bol chvíľu zložitý. Bolo ťažké dostať sa do toho, čo chce autor vlastne povedať. No postupne sa ukázala jasná pointa.
Páčilo sa mi, že hra zachytávala slovenský ľud a to, ako boli Slováci utláčaní. V istom momente som pocítila znechutenie a zlosť kvôli uhorskej povýšeneckej mentalite z toho obdobia, konkrétne, keď si uhorská šľachta vyžiadala manželku istého valacha, ktorý sa vzoprel neslobode.
Pobavila ma scénka Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu. Považovali (konkrétne Štúr) Janka Kráľa za blázna, keď sa chcel ísť vzbúriť proti uhorskej šľachte.
Najviac som sa pousmiala na Štúrovi so zrkadielkom v ruke. Zo začiatku som nechápala význam Zakliatej panny v divadelnej hre, no potom som to pochopila podľa  legendy, ktorá hovorí, že kto uvidí Zakliatu pannu, môže niekoho odkliať. Janko Kráľ si myslel, že slovenský ľud je zakliaty kliatbou utláčania a práve Zakliata panna mu môže pomôcť.
Veľmi energický bol koniec divadelnej hry. Janko Kráľ vravel do duše slovenskému ľudu, aby konečne otvoril oči a nebál sa.
Divadelná hra Divný Janko sa stala jednou z mojich obľúbených. Prostredníctvom umenia ešte dnes cítiť snahu o zvýšenie národného povedomia a som rada, že mladí ľudia majú stále šancu uvedomiť si ich hrdosť.

Natália Merková, III.C

 

Osoby a obsadenie hry

Janko Kráľ – TOMÁŠ VRAVNÍK
Rotarides – MARTIN KRIŽAN
Hodža, Valach, Pán – TOMÁŠ MOSNÝ
Štúr, Valach, Martin – MIROSLAV BEŇUŠ
Hurban, Starý valach, Otec – TIBOR VOKOUN
Valach Dráb, Hlásnik, Jano – MICHAL BLAHO
Matka – MÁRIA JEDĽOVSKÁ
Zakliata panna – PETRA BLESÁKOVÁ
LUCIA BUGALOVÁ

a žiačky Súkromného tanečného konzervatória Dušana Nebylu v Trnave

Niečo o autorovi hry
Štefan Králik (1909-1983)

      Štefan Králik patrí k dramatikom, u ktorých sa povolanie lekára takmer prirodzene spojilo s povolaním dramatického autora. Narodil sa 8. apríla 1909 v rodine železničného úradníka v žilinskej časti mesta zvanom Závodie.
V rokoch 1919-1927 študoval na Štátnom reálnom gymnáziu v Nitre. Neskôr s húževnatosťou odišiel do Bratislavy na Lekársku Fakultu Univerzity Komenského. Po skončení školy nastúpil ako asistent neurologicko – psychiatrickej kliniky vo fakultnej nemocnici v Bratislave. Potom pôsobil ako súkromný lekár vo Važci, v Kojetíne, v Detve, vo Zvolene a v Bratislave. Zomrel 30. januára 1983 v Bratislave.
Niektoré jeho hry neboli doposiaľ publikované, ako napríklad Chudobná rodina, ktorú napísal ešte počas jeho stredoškolských čias alebo utopistická komédia Zlatá nemoc. Zostali v rukopise.
     Prvá „ozajstná“ Králikova hra Mozoľovci sa odohráva v dedinskom prostredí, ale hra Mág veri odkrýva dobové alúzie o vzbure felhanov v starom Egypte. Hra Trasovisko je opäť z dedinského prostredia a autor v nej sprítomňuje  antickú, ba až archetypovú tému viny a trestu. Nasleduje dielo Posledná prekážka. Medzi jeho diela patria aj Chiméry. Za dramatický vrchol jeho tvorby sú považované Hra bez láskyHra o slobode. Na pozície dobovej socialisticko – realistickej dramatickej tvorby sa zaraďuje Bukmi podpolianskymi a Horúcim dňom. Svätej Barbore spracoval príbeh baníckej vzbury v Handlovej v predvečer prvej svetovej vojny. V roku 1953 publikoval jednoaktovku Kopa pilín pre vojenské krúžky, ktorá vyšla v časopise Naše vojsko v Prahe. Začiatkom šesťdesiatych rokov napísal Mikromemoáre, kvintesenciu životnej komédie lekára Diviša. Hrou Vojenský kabát Juraja Jánošika sa vracia k dráme. Tému neskôr rozpracuje a obohatí o ďalšie obrazy v hre Rebel. Hry Margaret zo zámku a Krásna neznáma patria medzi jeho posledné.
Štefan Králik napísal tiež niekoľko spomienkových próz, ktoré inscenovali v televízii – Kraj sveta Istambul, Výlet do mladosti, Rodinná anamnéza Ulička stratených snov. Viaceré Králikove hry uviedli v rozhlase.
Dramatikove nedokončené pamäti vyšli posmrtne pod názvom Učeň boha Aesculapa v roku 1989. Jeho hry preložili do viacerých svetových jazykov.

 

Aj I.D bola v trnavskom divadle počas svojej jesennej exkurzie

      Dňa 5.10.2017 sme navštívili Divadlo Jána Palárika v Trnave, kde sme sa zúčastnili zaujímavého predstavenia Divný Janko. Bol to náš prvý výlet spoločne s triedou I.A, kedy sme mali možnosť zoznámiť sa a vzájomne sa viac spoznať. Pedagogický dohľad zabezpečovali triedne učiteľky I.A a I.D, Mgr. Zuzana Bujnová a Mgr. Zuzana Martišková a Mgr. Helena Činčurová.
Divadelné predstavenie zaujalo svojím spracovaním a pomohlo nám lepšie pochopiť známu baladu od Janka Kráľa Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko. Veľmi zaujímavou súčasťou boli kostýmy a samotné výkony hercov.
Po absolvovaní divadla sme navštívili nákupné centrum City Arena, kde sme sa boli naobedovať.
Školská exkurzia sa všetkým páčila.

Diana Lendelová, I.D

 

Jesenná školská exkurzia II.B

 Punk Rock na javisku

     V piatok 20.10.2017 sme sa vybrali do Bratislavy na školskú exkurziu, ktorá sa skladala z niekoľkých častí. Najskôr sme navštívili divadlo Nová scéna, predstavenie PUNK ROCK, ktoré vo mne vyvolalo veľmi zmiešané pocity.
Dej príbehu sa odohrával v škole, kde stredoškoláci riešili problémy doby a celkovo ich mladú generáciu. Vzťahy, prvé lásky, sklamania i šikanu. Veľmi zvláštne pocity nastali u mňa pri pohľade na žiaka, ktorý sa volal William. Bol náladový a pôsobil stratený. Nevedel sa vysporiadať so životnými situáciami. Keď na konci predstavenia vytiahol zbraň a zabil štyroch svojich spolužiakov, zmocnil sa ma strach. K tomu jeho hospitalizácia na psychiatrii, no niečo desivé… Podobne aj postava Benneta na mňa pôsobila negatívne z dôvodu jeho šikanovania spolužiaka Chadwicka.
Príklady takéhoto hraničného konania zanechali vo mne veľmi negatívny estetický dojem doteraz.

Ema Lukáčová, II.B

 

Ľudské telo zblízka
BODY EXHIBITION

     Ďalšou časťou výletu II.B bola edukatívna návšteva  výstavy ľudského tela BODY EXHIBITION, ktorá bola určená hlavne pre žiakov, ktorí chcú pokračovať v štúdiu medicíny alebo ešte len začať študovať túto oblasť. Výstava ma veľmi fascinovala z toho dôvodu, že vystavené ľudské modely boli exponáty z mŕtvych tiel.  Všetci sme mohli vidieť, ako naše telo vyzerá zvnútra a to bolo veľmi zaujímavé.
Výstavou nás sprevádzala žiačka medicíny, ktorá veľmi ochotne odpovedala na naše otázky. Z celej exkurzie ma najviac zaujala táto časť, lebo ma obohatila o vedomosti, o ktorých som doposiaľ nevedela a ešte dlho mi zostanú v pamäti.

Natália Balážiová, II.B

 

Jesenná školská exkurzia III.A, VII.OG
Jeseň v Bratislave

      Rovnako ako minulý školský rok, tak aj tento sa 3.10. 2017 vybrali na spoločný výlet dve triedy. Konkrétne na exkurziu do Bratislavy za spoznaním ľudského tela Human Body Exhibition v Inchebe a predstavenie Boy Band v divadle Nová scéna.
Všetci žiaci spoločne nastúpili do autobusu v Topoľčanoch o 10.15 hodine, aby mohli vyraziť na cestu do hlavného mesta Slovenska. Všetkým vyhovoval čas odchodu, pretože každý žiak i učiteľ rád privíta trochu spánku naviac.
Prvým bodom exkurzie bola výstava v Inchebe. Nie každému žiakovi je príjemný pohľad na ľudské telo zvnútra, a tak pár z nich sa zúčastnilo prehliadky mesta, i keď v ten deň počasie nebolo práve ústretové a pršalo. Na výstave žiaci mohli vidieť zblízka kostry, svalstvo, cievnu sústavu, jednotlivé orgány a podobne a to všetko s odborným výkladom milej žiačky Zdravotníckej školy v Bratislave.
Následne po výstave sa žiaci s dáždnikmi v ruke presunuli do nákupného centra Aupark vzdialeného len pár minút od Incheby. Po niekoľkých hodinách strávených nakupovaním všetci nastúpili naspäť do autobusu, ktorý ich odviezol k divadlu Nová scéna. Čakal ich totižto posledný bod programu a to predstavenie Boy Band, ktoré si veľmi užili žiaci i učitelia. Tri hodiny plné skvelých hereckých výkonov, dobrej hudby s perfektnými tanečníkmi v pozadí a moderného humoru, ktorý rozosmial všetky generácie v obecenstve.
Nakoniec absolvovali už len cestu domov, po ktorej boli všetci unavení a tešili sa  do postele. Z výletu si však odniesli užitočné vedomosti a dobrú náladu.

Zuzana Rongeová, III.A

Výprava za poznaním tela a divadla

     Dňa 26.10.2017,  keď slnko vyšlo nad obzor, sa trieda I.B vydala na výlet do hlavného mesta Slovenska za poznaním ich vlastného tela a čara profesionálnej divadelnej scény. Trieda musela najprv absolvovať za normálnych okolností obyčajnú 2 hodinovú cestu, ale v ich rukách bláznivú a zábavnú.
Keď vystúpili v areáli Incheba Expo arény, vydali sa do jej vnútra za poznaním na Body Exhibition. Po odovzdaní vecí do šatne a prvej skupinovej fotografii sa trieda v sprievode žiačky medicíny vybrala na ich cestu výstavou. Nasledujúce dve hodiny mali možnosť sledovať  exponáty, ktoré boli zaujímavé, detailné, pre niektorých nechutné, ale doplňované odborným výkladom. Žiaci sa dozvedeli viac o svojom obehovom systéme, orgánoch, svaloch a mnohých ďalších zaujímavostiach ľudského tela.


Po exkurzii vo výstavisku Incheba sa trieda vybrala do vedeckého centra Aurelium, kde ich privítali laserovým predstavením. Po úvodnej prehliadke laserov a exponátov využívajúcich vysoké elektrické napätie dostali žiaci inštrukcie a  voľnosť v tomto centre zaujímavých fyzických javov. Žiaci mali možnosť sami zistiť veľa o fyzických procesoch, ktoré boli predstavené hravou formou. Po hodine, bohužiaľ, žiaci museli toto výnimočné hračkárstvo pre starších opustiť. Dostali prestávku na občerstvenie a nákupy v nákupnom centre Eurovea.


Ako posledná časť programu ich čakalo predstavenie v  Slovenskom národnom divadle. Žiaci sa v skupinkách rozdelených na dievčatá a chlapcov mohli v autobuse pripraviť na toto vystúpenie zmenou šiat alebo kozmetických doplnkov. V okamihu sa zo žiakov I.B stali elegantní návštevníci Bratislavy.
Predstavenie Elity zanechalo v žiakoch úžasný kultúrny zážitok, ktorý si budú pamätať ešte dobrú chvíľu. Spokojní s divadelným predstavením si  zobrali svoje kabáty a bundy, všetci sa stretli pred divadlom a spolu sa vybrali do autobusu, ktorý ich odniesol po dlhom a únavnom dni naspäť domov.

Filip Sedlár, I.B

 

Zábava s fyzikou

          Žiaci II.OG sa počas jesennej školskej exkurzie dozvedeli veľa nového o fyzike zábavnou formou. Navštívili centrum Aurelium v Bratislave. Zažili laserovú šou, dostali úvodné informácie od sprievodcu a bádanie sa mohlo začať.

Rovnako ako klasické múzeum využíva centrum vedy exponáty, tie však nemajú hodnotu historickú, ale náučnú. Tá spočíva v potenciáli provokovať myslenie prostredníctvom priamej interakcie. Personál centra vedy exponáty pred návštevníkmi nestráži, ale naopak ich nabáda k fyzickému preskúmavaniu a pomáha im v realizácii experimentov. Veda ako veda nie je vždy atraktívna, ľudia sa jej často vyhýbajú, pretože majú pocit, že je to príliš komplikovaná vec. Objavovanie a experimentovanie v centre vedy je ponúkané tzv. metódou trójskeho koňa, t. j. nie prvoplánovo, ale atraktívnou a zábavnou formou pomocou hier a pokusov, keď dochádza k nenásilnému objasňovaniu vedeckých informácii.http://aurelium.sk/centrum-vedy/

Z exponátov žiakov najviac zaujali optické ilúzie, jednoduché matematické hry podobné Rubikovej kocke a aj niečo z chémie a jej sveta kvapalín. S údivom pozerali na klietku, v ktorej bola Teslova cievka, Spievajúca plazma a Jakobov rebrík.

„Dôležité je neprestať sa pýtať.“ (Albert Einstein)

Simona Kapusníková, II.OG

Rozprávkové  hokejové víťazstvo

          Boli sme pri tom rozprávkovom, dlho očakávanom víťazstve. Výhra 5:4 hráčov hokejového klubu SLOVAN nad klubom KHL SEVERSTAĽ ČEREPOVEC nás v úžasnej atmosfére potešila. Najlepší hráč Tomáš Hrnka s 2 gólmi a 1 asistenciou bol pre niektorých športových nadšencov z našej triedy vzorom. Povzbudzovali sme pri FANCLUBE v sektore B2 a veľmi nás to bavilo. Na tento športový zážitok tak ľahko nezabudneme.

Žiaci IV.OG

Hodina deťom 2017

Hodina deťom 2017

je projektom Nadácie pre deti Slovenska – jednej z najväčších mimovládnych neziskových organizácií s celoslovenskou pôsobnosťou so zameraním na pomoc deťom a mladým ľuďom.

Je to celoročná verejná zbierka, ktorá ako symbol spájania sa v prospech detí a mladých ľudí z celého Slovenska funguje nepretržite už 18 rokov a vytvára stabilný a efektívny systém podpory pre deti a mladých ľudí zo všetkých regiónov Slovenska.

Deň venovaný deťom  

      Dňa 10.11.2017 sa uskutočnila charitatívna zbierka Hodina deťom, ktorej sa zúčastnili aj žiaci z Gymnázia, Ul. 17. novembra 1180, Topoľčany.
Všetci sme sa ráno stretli v škole, poskladali si pokladničky, identifikátory a od pani učiteľky Mgr. Miriam Markovej sme dostali informácie o tejto nadácii, jej význame a projektoch.
Rozdelili sme sa do stanovíšť, najprv sme začínali v škole po jednotlivých poschodiach, potom sa skupinky vystriedali a išli sme von do ulíc mesta.
Našimi miestami pohybu boli železničná stanica, autobusová stanica, Ulica Martina Rázusa, okolie polikliniky a našej školy. Ľudia boli voči nám milí, no niektorí aj nie  príliš príjemní. To nás ale neodradilo a v zbierke sme odhodlane pokračovali. V stanovený čas sme prišli do školy, spočítali vyzbierané peniaze a zapísali potrebné informácie.
S radosťou deťom znovu pomôžeme i o rok.

Lucia Matúšová, Sára Balažovičová a Sára Schlosserová, II.C

 

Zbierka z pohľadu dobrovoľníkov z tretieho ročníka

     Tak ako každý rok sme sa aj teraz po tretíkrát zapojili do zbierky Hodina deťom.
Napriek nepriaznivému počasiu sme každý rok s menšou a menšou dušičkou stáli na uliciach a čakali s úsmevom na dobrých ľudí, ktorí by do našej pokladničky prispeli aspoň drobným peniažkom. Pri oslovovaní okoloidúcich sme sa stretli s množstvom zaujímavých reakcií ako napríklad: „Ešte si to rozmyslím“; „Ja nemám, ja musím platiť veľa alimentov, mám veľa detí“; „Čo sa idete vydávať, dievčence?“  Našli sa aj takí, ktorí pri očnom kontakte zmenili smer svojej cesty, ale aj tak sa našlo veľa ochotných a dobrých ľudí, ktorí s vďakou prispeli na túto dobrú vec.
Čaro dobrovoľníctva nám prinieslo do života opäť ten nový rozmer nezištnej pomoci a teší nás, že tento ročník bol bohatý nielen na počet žiakov našej školy, s rekordnými 7 pokladničkami, ale aj na vyzbieranú peňažnú čiastku, ktorá prekročila magickú hranicu 200 Eur.
Ďakujeme!

Ema Grmanová, Miriam Nováková, Gabriela Chochulová, Monika Fulková a Lenka Justová, III.D

Odborná exkurzia z fyziky

Dňa 22.11.2017 sa zúčastnil výber štyridsiatich žiakov a dvoch pedagógov našej školy  fyzikálnej exkurzie v Centre popularizácie fyziky na Gymnáziu Viliama Paulínyho-Tótha v Martine. Zameraná  bola na  zaujímavé fyzikálne pokusy, do ktorých sa žiaci zapájali a skúšali ich vysvetliť. Doplnkovým programom bola návšteva blízkeho Národného cintorína, národnej kultúrnej  pamiatky s večnou spomienkou na mnohé osobnosti z oblasti kultúry a športu.

Mgr. Igor Trepáč a Mgr. Peter Rybanský

Skvelý, bravúrny a ohromujúci fyzikálny zážitok 

     Dňa 22.11.2017 sme navštívili Martin, mesto kultúry v minulosti i dnes. Ako prvé sme sa prešli po Národnom cintoríne a spomenuli si na mená ako Martin Kukučín, Jozef Cíger Hronský a množstvo ďalších osobností našich literárnych dejín.                                                                                 Ďalej sme už pokračovali do budovy Gymnázia Viliama Paulinyho – Tótha, hlavného obsahu programu, kde sme vstúpili do praktického fyzikálneho sveta. V úvode sme sa dozvedeli niečo málo o histórii gymnázia, jeho študijných odboroch a pod.. Nasledovali samotné pokusy, ktoré sme si sem prišli vyskúšať a na ktoré sme čakali najviac. Najodvážnejší z nás na vlastnej koži ochutnali chuť fyziky s mnohými odbornými príchuťami. No a tí najlepší získali aj odmenu v podobe zaslúženej jednotky. Po 2 hodinovej prednáške, kde sme si prevetrali vedomosti z fyziky a načerpali aj nové poznatky, naša cesta viedla kam inam ako do nákupného centra, kde sme celú exkurziu ukončili.

Diana Filová, Romana Polonská, III.B

Biela pastelka 2017

Biela pastelka

     Biela pastelka je verejná zbierka, ktorá aj vďaka vašej pomoci zlepšuje životy tých, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii. Cieľom zbierky je získanie finančných prostriedkov na podporu ľudí so zrakovým postihnutím. Výnos Bielej pastelky je každoročne použitý na poskytovanie sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie, teda na financovanie aktivít, ktoré nevidiacim a slabozrakým ľuďom pomáhajú začleniť sa do bežného života. Je to napríklad bezpečná chôdza s bielou palicou, čítanie a písanie Braillovho písma a seba obslužné činnosti ako varenie, upratovanie, osobná hygiena, komunikačné zručnosti a podobne. Biela pastelka patrí medzi 10 najväčších zbierok na Slovensku.
Jej členmi sú ľudia so zrakovým postihnutím, ich priatelia a príbuzní i rodičia nevidiacich a slabozrakých detí. Má 4 022 členov združených v 65 základných organizáciách. Biela pastelka organizuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska už od roku 2002 a aj vďaka jej výťažku môže poskytovať svoje služby všetkým záujemcom na celom území bezplatne.
V roku 2017 je verejná zbierka ohraničená 1. júnom a 31. decembrom. Tradičné dvojčlenné tímy, za dobrovoľný príspevok ponúkali spinky v tvare bielej pastelky, ktoré sme mohli vidieť v mestách po celom Slovensku 22. a 23. septembra 2017. Ambasádorom kampane tohto ročníka je slovenský reprezentant a niekoľkonásobný držiteľ titulu futbalista roka Marek Hamšík.
A prečo práve názov biela pastelka?
Biela pastelka je symbolom neviditeľných línií, symbolom sveta nevidiacich, príležitosťou prejaviť ľudskú ušľachtilosť a solidaritu. Pomáha hľadať riešenia v často ťažkých situáciách, kreslí bielu čiaru na tmavej ceste. Výber farebného papiera na zviditeľnenie bielych línií symbolizuje existenciu možností riešenia situácií nevidiacich a slabozrakých ľudí. Biela pastelka znamená svetlo, keď okolo je tma.

Kristína Tílešová, II.B
http://unss.sk/biela-pastelka.php

Zbierka a žiaci našej školy
Biela pastelka – pomoc nevidiacim

       Dňa 22.9.2017 sme sa dobre naladení ráno stretli na pôde školy. Vzhľadom na ročné obdobie nám počasie prialo a slnko spoza mrakov dohliadalo na bezproblémový priebeh krásneho piatkového dňa.
Vypočuli sme si základné pokyny pani učiteľky Mgr. Aleny Szabovej, ktorá si na plecia vzala ťarchu zodpovednosti za svojich zverencov.
Prvou zástavkou bolo stanovište pred našim gymnáziom. Bolo tam zopár ľudí s postihnutím zraku, krásny slepecký psík a chýbať nemohla ani papierová figuríne v životnej veľkosti tohtoročného ambasádora, futbalistu Mareka Hamšíka.
Dobrovoľníkov sa nás na tom mieste zhŕklo asi dvadsať. Rozdali nám tričká, pokladničky, letáčiky a biele pastelky vo forme spínacieho gombíka.
Po príhovore sympatického pána, ktorý bol súčasťou organizácie Bielej pastelky, sme sa vybrali do mesta. Boli sme rozdelení do niekoľkých centier v meste a jeho blízkom okolí. Stretli sme sa s obrovskou ochotou niektorých ľudí s čistým a úprimným záujmom pomôcť. Ich protipólom boli pasívni, mrzutí okoloidúci s nemiestnymi pripomienkami. Zavítali sme aj na chodby nášho milovaného gymnázia. Finančnými príspevkami obohatili naše pokladničky učitelia, žiaci či nepedagogickí zamestnanci školy.
Po skončení sme odovzdali materiály a na pamiatku sme si odniesli pamätné tričko a príjemný duševný pocit pre pomoc ľuďom, ktorí nedostali dar vídať každodenné krásy nášho sveta. Ale veď o tom to predsa je, či nie?

Kristína Kmotorková, II.B

 

Literárne úspešní

Takto poznám Jozefa Miloslava Hurbana ja
2.10.2017

          Trenčiansky samosprávny kraj zorganizoval už 4. ročník DOD TSK. Okrem veľkého množstva sprievodných podujatí bol 2. októbra 2017 bezpochyby jedným z hlavných bodov programu krst pexesa, venovaného beckovskému rodákovi Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia. Výnimočnosť pexesa, ktoré vydáva TSK, spočíva v autenticite párových obrázkov. Tie vytvorili, nakreslili a namaľovali žiaci,  i celé kolektívy stredných a základných škôl, ktoré sa prihlásili do súťaže vyhlásenej Trenčianskou župou s názvom „Takto poznám Jozefa Miloslava Hurbana ja“. Z ich kresieb, malieb, koláží a prezentácií vznikla unikátna obrázková hra, ktorej slávnostným pokrstením si na DOD TSK 2017 pripomenuli život a dielo tohto jubilujúceho Beckovčana.
Pri tejto príležitosti župan TSK zároveň osobne ocenil všetky deti i mládež, ktorí sa do súťaže zapojili tvorbou jedinečného umeleckého diela. Jednou z troch ocenených žiačok v kategórii žiaci SŠ bola aj žiačka Gymnázia v Topoľčanoch Kamila Balážiová, ktorá okrem vecných cien pre seba získala aj voľný vstup pre celú svoju triedu na Trenčiansky hrad, do Hvezdárne v Partizánskom a do kúrie Ambrovec v Beckove, kde sídli múzeum Jozefa Miloslava Hurbana.
Ostatní zúčastní z nášho mesta: Magdaléna Martišková, Dávid Baláži, Natália Petrová, Jana Koleková a Michaela Valentová dostali za svoje príspevky tiež ocenenie vo forme práve pokrsteného pexesa a iných propagačných materiálov TSK a možnosť zúčastniť sa všetkých sprievodných podujatí.

Mgr. Zuzana Martišková

 

 Inšpirácie spod Sitna 2017
22.9.2017

       Dňa 22.9.2017 sa v Spolkovom dome Živena v Martine konalo slávnostné vyhodnotenie súťaže Inšpirácie spod Sitna 2017, ktorú každoročne organizuje MO Živena v Banskej Štiavnici. Vyhodnotenie už 23. ročníka  sa mimoriadne konalo vo vynovenej divadelnej sále Spolkového domu v Martine. Predchádzali mu sprievodné podujatia organizované Živenou na počesť Eleny Maróthy-Šoltésovej, pri príležitosti 18. ročníka Šoltésovej Martina.
Pozvaných čakala návšteva Národného cintorína v Martine a uctenie si pamiatky Eleny Maróthy-Šoltésovej a významných slovenských dejateľov, prehliadka historického centra mesta či návšteva Literárneho múzea v jednej z bývalých budov Matice slovenskej.
Ocenených bolo desať najlepších prác z viac ako šesťdesiat prijatých do súťaže a víťazi prijali pozvanie do Martina na toto podujatie. Ceny odovzdávala predsedníčka spolku Živena pani Magda Vašáryová, predseda MO Janko Cíger a za MO Ž v Banskej Štiavnici jedna z hlavných organizátoriek Renata Taligová. Víťazné práce odzneli po divadelnom predstavení divadielka Kamarát pri MO Ž Martin na motívy života Boženy Slančíkovej Timravy z úst talentovaných divadelníkov.
Súťaž bola tento rok určená len žiakom druhého stupňa ZŠ a osemročných gymnázií. Našu školu reprezentovali dve žiačky:  Simona Kapusníková a Simona Zifčiaková z II.OGktoré si odniesli nielen pekné ceny, ale aj veľa nezabudnuteľných zážitkov.

Mgr. Zuzana Martišková

Simonka Kapusníková, II.OG


Simona Zifčiaková, II.OG

Literárna Prievidza
28.9.2017

    Počas bohatých Knižných hodov, aktivít a podujatí, ktoré na konci septembra zorganizovala Hornonitrianska knižnica v Prievidzi pre svojich čitateľov, sa 28.9.2017 konalo aj vyhodnotenie celoslovenskej literárnej súťaže určenej pre žiakov SŠ, dospelých a seniorov: „Život je poézia a poézia je život – Môj národ – môj domov – moja rodina.” Súťaž vyhlásila knižnica spolu s Miestnym odborom Matice slovenskej k 2OO. výročiu narodenia J. M. Hurbana – podpore národného povedomia a súdržnosti rodiny.
Pozvanie prijali aj významný slovenský ilustrátor Juraj Martiška a jeden z najznámejších českých ilustrátorov detských knižiek Adolf Dudek, ďalší regionálni autori a predstavitelia kultúrneho života v meste Prievidza.
     Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu „Literárna Prievidza pokračuje aj v roku 2017”. 
    Porota v zložení regionálnych autoriek pani Lenky Gahérovej a Mgr. Vandy Rozenbergovej udelila sedem cien J. M. Hurbana týmto finalistom: Ľudmila Peterková Prievidza, Mgr. Zuzana Martišková Topoľčany, Magdaléna Martišková Topoľčany, Mgr. Pavol Fekete Košice, Adam Kollár Stará Ľubovňa, Natália Timaniková Stará Ľubovňa, Klaudia Rybovičová Plavnica.

Mgr. Zuzana Martišková

SAMSUNG DIGITAL CAMERA

 

 

Odborná exkurzia z DEJ

Osvienčimské peklo naživo

     Dňa 21. septembra 2017 (štvrtok) sa konala odborná exkurzia z dejepisu na najväčší európsky cintorín – do koncentračného tábora Osvienčim v Poľsku. Šiel výber 48 študentov z vyučujúcimi RNDr. M. Krajčíkom a Mgr. M. Kišacom. Aj napriek zlému, upršanému a chladnému počasiu sme sa dozvedeli veľa z histórie druhej svetovej vojny a spoznali príbehy viacerých väzňov, ktorí zázrakom a so šťastím prežili osvienčimské peklo.

Mgr. Marián Kišac

Osvienčim.
Slovo, pri ktorom väčšinu z nás možno až zamrazí. Mesto, s ktorým sa nám spája asi len jediná udalosť. Aj my sme mali možnosť tento rok s našimi pánmi učiteľmi Mgr. Mariánom Kišacom a RNDr. Milanom Krajčíkom nazrieť do hlbín tmavej a smutnej minulosti.
Pocity z tohto miesta som mala naozaj zmiešané. Možno odbočím od témy, ale v úvode by som chcela niečo spomenúť z prítomnosti. Práve na takomto mieste si všimnete, akej krutosti boli ľudia schopní. No uvedomíte si aj, ako si máte vážiť svoj život. Naozaj by sme mali byť vďační za každé jedno krásne ráno, keď otvoríme oči a vstaneme z teplej postele, za vôňu horúcej kávy a teplé raňajky. Za priateľov, rodinu, zdravie, za možnosť vzdelávať sa a s radosťou spoznávať svet.
V deň, keď sme navštívili koncentračný tábor v Osvienčime, bolo aj počasie smutné a pochmúrne, čím bola atmosféra viac predstaviteľná. Po príchode na „miesto činu“ každá skupina dostala sprievodkyňu, ktorá nás viedla útrobami koncentračného tábora. Hneď pri vstupe sme si všimli tabuľu s nápisom Arbeit macht frei, ktorá bola neprehliadnuteľná. Tento názov môžeme do slovenčiny preložiť ako práca oslobodzuje, čo teda malo znamenať, že každý, kto bude v koncentračnom tábore pracovať, sa z neho vráti živý, čo tak ale nebolo. Pri prezeraní budov a miestností nám sprievodkyňa sprostredkovala detailné informácie o tom, ako ľudia celý deň pracovali, niekedy aj bez topánok, spánku a jedla. Taktiež každý z nich mal svoje vlastné tetovanie s číslom. Predstavte si to. Ja osobne  mám rada myšlienku, že aj meno ovplyvňuje vašu osobnosť. Týmto človek ako keby stratil svoju vlastnú identitu.
Je ťažké spracovať to množstvo pocitov a myšlienok iba takto v krátkosti. Preto odporúčam každému, aby sa sem prišiel pozrieť. Zo školy sme mali možnosť počuť veľa krát o Osvienčime, ale sami viete, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Samozrejme, toto miesto je iba pre silné povahy. Kráčajúc miestnosťami a prezeraním fotiek, hlavne malých detí alebo maličkých topánočiek, ktoré sme mali možnosť vidieť vo vitríne, mi bolo skutočne do plaču a slzy som mala na krajíčku. Taktiež sa nám ťažko počúvalo o Mengeleových zvrátených pokusoch, ktorý sa pokúšal dvojčatá spojiť dokopy,  skúmal, aký dlhý čas vydrží dieťa bez vody, či uskutočňoval pitvu zaživa. Šialené. Naozaj je až zarážajúce, ako sú ľudia schopní pre moc  a pre svoje vlastné ciele urobiť hocičo. Dokonca aj ublížiť iným.
Táto exkurzia nám dala naozaj veľa. Neviem, ako vy čitatelia vnímate túto udalosť, ale určite si myslím, že pri tých zlých skúsenostiach sa snažíte byť niekým lepším. A teda dúfam, že minulosť ľudí učí a v budúcnosti si niečím podobným nebudeme musieť prejsť. Všetci sme ale túto exkurziu zvládli a na konci dňa na odreagovanie išli do nákupného centra a pomaly sa vracali do dnešnej reality.

Natália Adamkovičová, III.C

 

Odborná exkurzia z geografie

Geografia naživo

     Už tradične na našej škole organizujeme geografickú exkurziu pre výber žiakov štvorročného a osemročného gymnázia. Aj tento rok bol opäť veľký záujem našich žiakov, ktorí dňa 28. septembra 2017 v počte 42 navštívili jaskyňu Driny a Smolenický zámok.

RNDr. Milan Krajčík

Geografická exkurzia očami žiakov

       Dňa 28. septembra 2017 sa uskutočnila dobrodružná cesta za dejinami a spoznávaním krás Slovenska. Tento rok nás geografická výprava zaviedla na územie dedinky Smolenice a do útrob jaskyne Driny. Počas jazdy autobusom nás o zaujímavostiach a geografických osobitostiach jednotlivých miest plánovanej trasy exkurzie informoval do mikrofónu RNDr. Milan Krajčík.

     Už z diaľky sme videli, ako sa nad domami dediny vypína krásny Smolenický zámok. Dvadsaťminútový výstup k hradu nám spríjemňovala krásna zeleň prírody, ktorá nás sprevádzala až k bránam. Po príchode nám pani sprievodkyňa porozprávala o rozmanitých zvláštnostiach, funkciách a pestrej histórii zámku. Zaujímavosťou boli retrokočíky, ktoré každého nadchli. Po náučnej exkurzii v interiéri zámku sme dostali odmenu v podobe krásneho výhľadu z vrcholu veže na zámocký dvor a okolité lesy. K tomu slnečné počasie a príjemná teplota vzduchu znásobovali zážitok.

     Na skok od zámku sa nachádza známa jaskyňa Driny, ku ktorej viedla prechádzka cez divoké lesy schodmi do kopca vo vzdialenosti asi jedného kilometra. Po vstupe do jaskyne sme sa postupne ponárali hlbšie do jej vnútra. Tmavú a chladnú atmosféru jaskyne (mohlo tam byť asi 8°C) dopĺňalo pár svetiel, ktoré umocňovali osvetlenie výzdoby jaskyne. Prechádzali sme podzemnými priestormi a pozorovali zaujímavé jaskynné priestory, stalagmity, stalagtity, vápencové vodopády a rôzne iné prírodne vytvorené krásy. Jej zaujímavý interiér ozvláštňovali malí sprievodcovia, netopiere. Boli veľmi zlatí a krehkí, najradšej by sme si ich vzali domov. Jeden zatúlaný netopier nás aj postrašil, ale nikomu neublížil. Niektorí mali možnosť prvýkrát uvidieť čiernu guľku otočenú hlavou dolu.

     Popoludní sme sa všetci zdraví, príjemne unavení a hlavne obohatení o nové poznatky vrátili domov. Ďakujeme za zážitky. Bolo super. O rok pôjdeme určite znovu.

Žiaci I.B