Odborná exkurzia z anglického jazyka

Odborná exkurzia z anglického jazyka

       Predmetová komisia anglického jazyka s pedagogickým zabezpečením: Mgr. Katarína Svoradová, Ing. Miriam Harwood a Mgr. Katarína Gajdošová v dátumovom rozmedzí 31. 3 až 7. 4. 2017 usporiadali zájazd so žiakmi nášho gymnázia, počas ktorého sme navštívili viacero krajín, no hlavnou destináciou bolo Škótsko – Edinburgh a Anglicko – Londýn.
Exkurzie sa zúčastnilo 59 osôb. Počas týchto deviatich dní sme spoločne toho veľa zažili, precestovali a nabrali nové jazykové skúsenosti. V nasledujúcich vetách sa dozviete viac o programe, zážitkoch, objavíte príchute týchto krajín a zistíte spôsob, akým celú atmosféru vnímali naši žiaci.

Lucia Marková, I.B

ŠKÓTSKO
(1.- 2.04.2017)

       Škótsko je krásna krajina, plná kultúrnych, historických i architektonických skvostov. Hneď ako sme vystúpili z autobusu a ocitli sa na pôde Škótska, zaujala nás pokojná atmosféra. Ako som spoznávala krajinu, stretávala som množstvo milých ľudí, kvôli ktorým som sa zamilovala do prostredia, v ktorom som krátky čas pobudla.
Patrím k ľuďom, ktorí uprednostňujú spoznávanie zákutí miest, kaviarní a cestovných atrakcií, no toto mesto bolo pre mňa výnimkou. Zastavili sme sa aj v malom mestečku Dunbar, v ktorom sme mali možnosť vidieť Severné more, poprechádzať sa po jeho pobreží, nadýchať sa čerstvého morského vzduchu a spraviť si zopár pamätných fotiek.
V Edinburghu sme navštívili Národné múzeum Škótska, krásnu rozhľadňu na samom vrchu Canongate, z ktorej sa nám ako na dlani rozprestrelo celé okolie, taktiež sme videli Edinburghský zámok a absolvovali sme aj prehliadku mesta. Na záver dňa sme dostali niekoľkohodinový rozchod.
Mojím plánom bolo skúsiť niečo, čo v našej domovine nebude také dostupné. Pri večernej prechádzke sme s kamarátkou narazili na typickú čínsku reštauráciu na rohu ulice, ktorá nás zaujala svojím zaujímavým zjavom. Netrvalo dlho a kráčali sme hore schodmi s nadšením, ako to tam bude vyzerať. Vkročili sme do pomerne malej miestnosti, ktorá bola klasicky plná červenej farby a čínskych znakov. Vôbec sme im nerozumeli. Starší upravený pán, ktorý bol podľa môjho úsudku majiteľom, bol oblečený v obleku, milo sa na nás usmial a usadil nás za stôl. Doniesol nám jedálny lístok a dal nám čas na rozmyslenie. Keďže čína je mojou obľúbenou kuchyňou, nemusela som dlho listovať a mala som jasno. Objednala som si ich typické jedlo- rezance spolu s kuracím mäsom, ktoré bolo marinované v mede s akousi štipľavou omáčkou. Keďže Číňania sú známi množstvom rozmanitých ingrediencií, ktoré do pokrmov pridávajú, nemohla chýbať ani mrkva, bambusové klíčky, semienka a ďalšie prísady, ktoré tomu dodávali nezameniteľnú chuť. Keď som dojedla, pán odniesol prázdny tanier a pomaly sme sa chystali na odchod, keď sa nám prihovoril. Rozprával nám o živote, aký vedie, o tom, ako sa vlastne do tohto krásneho mesta dostal, aj o svojej rodine, ktorá, ako sa ukázalo z jeho rozprávania, bola veľmi vzdelaná.
A to bol ďalší dôvod, prečo sa mi tu tak páčilo. Zhovorčivosť a ochota ľudí, ktorí tu žili, vzájomne sa rešpektovali bez ohľadu na rasu, či pohlavie, alebo vek. Edinburgh je jedným z mojich splnených cestovateľských snov a ja pevne verím, že sa tam ešte aspoň raz v živote pozriem a pripomeniem si nádheru tohto kúska sveta a vybavím si nezabudnuteľné zážitky, ktoré som si odtiaľ odniesla.

Kmotorková, Kristína, I.B

Prvý deň v Londýne

             Naše dobrodružstvo v Londýne sa začalo v 3. apríla. Po dlhej, ťažkej noci v autobuse sme konečne dorazili do hlavného mesta Veľkej Británie. Prvý deň sme navštívili London eye . Londýnske oko je jedna z najväčších atrakcií Londýna. Kochali sme sa z výšky 135 metrov, naše pohľady smerovali  na okolité pamiatky Londýna do vzdialenosti 40km. V noci je obrovské koleso krásne vysvietené. Máme odtiaľ tie najkrajšie zážitky a keby som mala možnosť, ešte raz sa tam vrátiť , určite neváham ani minútu.



Po polhodinovej jazde kolesom sme prešli na rozsiahle námestie Trafalgar Square. Tu sme mali možnosť vidieť niekoľko fontán, ktoré spolu so štyrmi sochami levov obklopujú Nelsonov stĺp. Cestou sme prechádzali okolo zvonice so slávnym zvonom, ktorá sa nachádza pri budove parlamentu v tesnej blízkosti rieky Temže nazývanej  Big Ben.

Po prehliadke námestia sme sa autobusom presunuli do Tower Bridge. Cestou tam nám robilo spoločnosť nekonečne veľa semaforov a dvojposchodových, červených autobusov. Tower Bridge je zdvíhací most nad riekou Temža. Tam sme mali chvíľu čas na obed a oddych.
Keď sme si pofotili všetko, čo sa dalo, rýchlym krokom sme sa dostali k autobusu a uháňali do štúdií slávneho čarodejníka Haarryho Pottera, kde sme sa všetci už veľmi tešili. Každý z nás sa túžil prechádzať tajomným Rokfortom, vidieť Dumbledorovu pracovňu, šikmú uličku a nástupište deväť a trištvrte. Taktiež sme mali možnosť dotknúť sa Harryho sovy Hedvigy, Hrdozobca alebo sa naučiť lietať na metle. Dokonca sme vstúpili aj do zakázaného lesa, kde nám naháňal strach obrovský pavúk Aragog. Bol to úžasný pocit vidieť oblečenia, ktoré mali počas nakrúcaní oblečené slávni herci. Štúdiá boli omnoho väčšie a úžasnejšie ako sme očakávali.


Ďalší deň v Londýne sme navštívili kamennú stavbu a zároveň najstaršie slnečné hodiny Stonehenge, najväčší obývaný hrad na svete Windsor  Castle, múzeum voskových figurín Madam Tussauds,  kde sme sa každý dotýkali  svojej obľúbenej speváčky, herca alebo športovca. Mohli sme tam vidieť napríklad  figurínu Leonarda di Capria, Madonny, Michaela Jacksona a mnoho ďalších známych ľudí. Posledný deň sme navštívili Buckinghamský palác a Britské múzeum. Na záver nášho pobytu v Londýne sme si nemohli nechať ujsť nákupy na Oxford Street, kde sme pomíňali naše posledné britské libry.
            Celé dni sme boli na nohách, a tak sme večer vyčerpaní,  ale plní zážitkov padali  do hotelových postelí. Som si istá, že na spomienky z týchto krásnych  dní v živote nezabudneme.

Kristína Tílešová, I.B

Londýn – deň č.2

       Ako prvé sme sa v tento deň vybrali pozrieť na Stonehenge. Je to vlastne kamenná stavba postavená v mladšej kamennej dobe. Dodnes sa avšak nevie, načo slúžila. Existuje na ňu aj neskutočne veľa povestí. Najznámejšia ešte z čias kráľa Artuša. Dostali sme slúchadlo a popri prechádzaní sa okolo veľkolepej stavby sme počúvali nespočetne veľa zaujímavostí o tomto nezvyčajnom mieste.

Potom sme navštívili aj hrad Windsor. Je najväčším obývaným hradom na svete. Je jednou z oficiálnych rezidencií britského panovníka. Tu sme dostali rozchod. Spolu sme preskúmavali krásy tohto honosného hradu.
Nakoniec sme zakotvili v múzeu Madam Tussauds v centre Londýna. Bolo to vlastne múzeum voskových figurín. Nachádzali sa tu rôzne figuríny od filmového (napríklad Leonardo di Caprio), cez módny (napríklad Kendall Jenner), potom aj cez hudobný priemysel (napríklad The Beatles ) po politiku (napríklad  anglická kráľovská rodina či americký terajší prezident Donald Trump).

Tamara Herdová, I.B

Paríž – Disneyland

      Posledný deň nášho výletu sme zakončili návštevou Disneylandu v Paríži. Nachádzajú sa tam dva parky. Prvý je rozprávkový a v druhom sú štúdiá.
Rozprávkový park nás očaril hneď na začiatku. Všade boli krásne vyzdobené domčeky, príjemná hudba navôkol, smejúce a šťastné malé deti. V strede parku sa nachádzal velikánsky zámok ako býva v rozprávkach. Všetci sme sa pri ňom fotili. Sem- tam sme stretli rozprávkovú postavičku, či už to bol Mickey, Pluto, Minnie a veľa ďalších. Tiež sme sa mohli s nimi aj odfotiť. Postupne sme objavovali všetky zákutia parku. Navštívili sme aj rôzne atrakcie – kolotoče, dráhy, bludisko… Bolo to také magické. Pomyslenie na to, že na všetkých týchto rozprávkach sme vyrastali, bolo neskutočné a naše sny sa splnili.
V druhom parku , kde sú štúdiá, to bolo podobné ako v prvom. Mohli sme chodiť z budovy do budovy a tiež nás tieto priestory uchvátili. Rôzne atrakcie, ale už určené pre staršie vekové kategórie.
Na konci dňa sme boli svedkom veľkej prehliadky všetkých rozprávkových postavičiek. Koľko ich bolo? Veľmi veľa. Všetko tam vyzeralo nádherne a v niektorých momentoch sme sa vrátili do detských čias. Aj keď sme boli unavení, nevyspatí po celom výlete, bolo to príjemné zakončenie a mohli sme sa vrátiť spokojne domov aj s novými zážitkami.

Adela Božiková, I.B

 

Divadlo J.Palárika v Trnave

Umožniť deťom navštíviť divadelné predstavenie je ako otvoriť im dvere do iného sveta…
                                                                           (Táňa Pauhoufová)

Odborná exkurzia zo SJL

           Predmetová komisia slovenského jazyka a literatúry aj tento rok, konkrétne 24.3.2017, zorganizovala exkurziu, návštevu Divadla J. Palárika v Trnave s divadelným predstavením Ťapákovci.
Divadlo sídli na námestí, priamo v srdci Trnavy. Budova dýchla na nás svojím starodávnym výzorom. Opantaní jej starou krásou sme vošli dnu, kde nás prekvapili zrekonštruované, vkusné a útulné priestory vstupnej haly aj divadelnej sály. Klasický pohľad z kresiel prízemia divadla sme už zažili, no teraz sme boli obohatení o nový zážitok, netradičný pohľad z balkóna.
Scéna bola veľmi pekne esteticky a proporčne rozložená. Všetko malo svoje miesto. Jednotlivými dejstvami sa zmenšovali nielen putá v rodine, ale aj rozloženie javiskovej scény spôsobom stupňovitého zmenšovania, ktorým sa z hlavného javiska stávala malá komôrka a nakoniec zostalo len malé okienko so symbolickým záverečným posolstvom.
Zaujímavý príbeh ťapákovskej rodiny, poznajúc knižnú predlohu, k nám z divadelných dosiek prehovoril iným, dramatickým spôsobom, čo je vždy obohacujúce a plnohodnotné. Vďaka za to.

Natália Marková, II.C

Ťapákovci v podaní Trnavského divadla

         24.3.2017 žiaci nášho Gymnázia navštívili Trnavu. Najprv absolvovali prehliadku historického námestia, odkiaľ sa presunuli do divadla J. Palárika, kde sa zúčastnili  divadelného spracovania hry od B.S. Timravy Ťapákovci.
Dielo patrí ku klenotom slovenskej literatúry a zahrali si v ňom slávni slovenskí herci ako napr. Tatiana Kulíšková, Tomáš Vravník alebo Kristína Tóthová. Toto dielo malo nádych irónie a sarkazmu, a tak našich žiakovpobavilo.
Ďalšou prehliadkou mesta sa žiaci dostali do nového nákupného centra Cityarena, kde sa poriadne vyšantili. S plnými taškami, bruškami a nezabudnuteľným divadelným zážitkom sa spokojní vrátili domov.

Sofia Zavacká, Ema Záňová a Kamil Klačanský I.D

Mladý tvorca 2017

Mladý tvorca
27.4. 2017
výstavisko Agrokomplex v Nitre

Našu školu reprezentovali:

  1. Petra Patrovičová, IV.B, Miroslava Grachová, IV.B, Lívia Molnárová, III.B, Karin Hazuchová, I.D a Kristína Pokorná, I.A – členky tanečnej skupiny Novum predviedli vlastnú tanečnú choreografiu.


  2. Martin Novotný, I.OG a Simona Zifčiaková, I.OGsa predstavili publiku v gitarovom duete.


  3. Žiaci IV.B, Petra Patrovičová, Pavol Chochula, Vladimír Uhrovský, Adam Hula, Patrik Kumposcht a Jakub Medek, ukázali tanečné vystúpenie zo svojej stužkovej slávnosti.


  4. Simona Melušová, II.C a Natália Merková, II.Czaujali speváckouinterpretáciou piesne S.Mendesa.


  5. Simona Melušová, II.C a Natália Merková, II.C zaspievali pásmo ľudových piesní s akordeónovým sprievodom žiaka I.B, Martina Chotára.


  6. Žiaci II.A, Marek Hupka, Martin Hlocký, Sofia Correia, Alexandra Gálová a Terézia Moravčíková si nacvičili spevácko – inštrumentálne vystúpenie.


  7. Sebastián Adamec, I.B ukončil našu prezentáciu tanečným sólo vystúpením na hudbu M.Jacsona.

Týždeň modrého gombíka

Týždeň modrého gombíka
Charitatívna zbierka UNICEF
19.5. 2017

Dobrovoľníčky, žiačky II.D, Lenka Justová, Viktória Kubranová, Ema Grmanová, Diana Petríková, Monika Fulková, Gabriela Chochulová

A žiačky I.C, Lucia Matúšová, Sára Schlosserová, Sára Balažovičová, Rebeka Petríková, Silvia Králiková, Martina Orelová

Mgr. Miriam Marková, koordinátor zbierky

Modrý gombík opäť pomáhal

Malé zamyslenie sa nad posolstvom zbierky:

Keď si bol malinký, s veľkými očami si čakal, kedy ti večer pred spaním donesie mamka alebo ocko kakauko do postieľky, pritúli sa k tebe, dá ti pusu na čelo a nežným hláskom ti povie: ,,Drobček, veľmi ťa ľúbim.“ Nakoniec vždy počkali, kým zaspíš a ponoríš sa do tajomných ciest svojich snov.
Ak si toto zažil aspoň raz v živote, mal si veľké šťastie. Na svete existuje obrovské množstvo detí, ktoré sa nemajú ku komu pritúliť, nemá ich kto pochváliť a hlavne im nikto neprejaví lásku. Bohužiaľ v niektorých krajinách Európy je to ešte horšie. Deti žijú nielen bez lásky, ale aj bez človeka, ktorý by bol schopný poskytnúť im stravu, vodu a ošatenie. A preto už niekoľko rokov organizácia UNICEF zbiera peniaze pre tých, ktorí nemôžu prežiť také detstvo, aké si mal práve ty.
Tento rok putovali peniažky k našim východným susedom na Ukrajinu. Kvôli nepriaznivej vojenskej situácii zostalo veľa detí opustených, trpiacich hladom, a práve UNICEF sa snaží o tú maličkosť pomôcť. Zabezpečiť pitnú vodu, dodať teplé oblečenie, obnoviť školy, poskytnúť vzdelávacie materiály a v neposlednom rade i psychosociálnu podporu.

Priebeh charitatívnej akcie

    V týždni od 15. do 19.mája 2017 ste mali v Topoľčanoch možnosť vidieť zopár ľudí v modrých tričkách s pokladničkou v ruke. Konkrétne v piatok sme to boli my. V ten deň sme vyrazili do ulíc s jedným cieľom – vyzbierať určitú sumu na dobrú vec. Nebolo to vždy ľahké. Každý z nás mal kilometre v nohách, čo sme sa snažili oslovovať ľudí na rôznych miestach. Navyše sme museli prekonať svoju hanblivosť a prihovárať sa každému: mladému či starému, skupinám či rodinkám, zaľúbeným párom alebo samotárom. Niekto našu pokladničku potešil, niekto nás obišiel  bez povšimnutia, dokonca sa našli aj takí, ktorí na nás škaredo zagánili. Avšak proti negatívnym pohľadom sme sa obrnili dobrou náladou a pocitom, že tá zbierka dokáže naozaj pomôcť. Naše úsmevy sme rozdávali každému, ale prispievateľom sme darovali aj modrý gombík a srdečné ďakujeme.
Chceme sa vám ešte raz poďakovať, že ste sa zriekli čipsov z bufetu a namiesto toho ste svojou peňažnou čiastkou pomohli vyčariť úsmev na detských tváričkách.

Úspešný človek dokáže pomôcť sám sebe, ale úspešnejší dokáže pomôcť aj ostatným.

Lenka Justová, Viktória Kubranová, II.D

 

Literárne súťaže v školskom roku 2016/2017

Ocenené žiačky v literárnych súťažiach v šk. r. 2016/2017

Literárna jar Ondreja Čiliaka, Prievidza

  • Alžbeta Marková, II.OG – 1. miesto, próza

 

Esej Jána Johanidesa, Šaľa

  • Monika Kubričanová, IV.A – Prémia
  • Diana Filová, II.B – Čestné uznanie

      

O CENU SLOVENSKÉHO UČENÉHO TOVARIŠSTVA, Trnava

  • Magdaléna Martišková, V.OG – 2. miesto, poézia, II. kategória
  • Zuzana Martišková – 2. miesto, próza, III. kategória
  • Natália Marková, II.C – čestné uznanie, próza, II. Kategória

 

 

O CENU DOMINIKA TATARKU, Plevník – Drienové

  • Alžbeta Marková, II.OG – cena riaditeľky Považského osvetového strediska v Považskej Bystrici, próza, I. kategória
  • Natália Marková, II.C – cena riaditeľky ZŠ Dominika Tatarku v Plevníku-Drienovom, próza, II. kategória

 

Spievam po francúzsky

Spievam po francúzsky

     Spievam po francúzsky je súťaž, ktorá sa zameriava na modernú francúzsku hudbu a motivuje mladých ľudí k rozvíjaniu sa v tomto jazyku aj v umeleckom smere ako je spev.
Tento rok sa semifinále speváckej súťaže konalo v Bratislave, konkrétne vo V-klube 15.3.2017. Možnosť zúčastniť sa a ukázať svoj talent dostala aj naša žiačka gymnázia z II.C triedy Simona Melušová.  Po príchode na miesto diania mala možnosť vyskúšať si prespievať kúsok piesne, no v miestnosti už vtedy vládol stres, nadšenie, očakávania a napätie sa čoraz viac stupňovalo. Simona vystúpila s piesňou ‘Le sens de la vie’ od speváčky TAL, ktorá podala naozaj perfektný výkon a dala zo seba všetko. Sálou sa niesla príjemná atmosféra a každý divák mal na tejto súťaži o kultúrny zážitok postarané. Najväčšou motiváciou pre zúčastnených boli ceny ako napríklad výlet do Paríža, výlet do Bulharska na medzinárodný festival francúzskej piesne, či možnosť zaspievať si 14. júla 2017 na Hlavnom námestí v Bratislave. Konkurencia bola, bohužiaľ, obrovská a naša žiačka skončila na 4. mieste v kategórii od 15 do 17 rokov.
Zúčastnenie sa na súťaži jej prinieslo veľa skúsenosti a ja verím, že o rok ju porota uvidí na tomto mieste opäť. Skúsenejšiu a sebavedomejšiu.


Vystúpenie Simony Melušovej

Natália Adamkovičová, II.C

Valentínski poštári

Valentíski poštári

     Dňa 14.2.2017 Žiacka školská rada pripravila tradičné podujatie Valentínskeho dňa. Valentínsku poštu. Žiaci mohli poslať valentínky v tvare listov, malých lístkov z poskladaného papiera a darčekov v podobe sladkých prekvapení.
Celý priebeh bol  vyhlásený v rozhlase a jeho organizácia bola nasledovná. Od začiatku vyučovania po koniec veľkej prestávky prinášali žiaci k pripravenému stanovišťu pri vrátnici svoju poštu do srdiečkovej škatuľky.
Potom nasledovalo triedenie. Zástupcovia ŽŠR sa rozdelili do dvojíc po jednotlivých triedach. Valentínky rozdali počas štvrtej vyučovacej hodiny v konkrétnych triedach, a tak  obdarovaným spríjemnili tento deň zaľúbených.
V počte najviac obdarovaných vynikali triedy III.B a I.B. V niektorých triedach sa pozabudlo, tak možno o rok.

Mária Smatanová, Matúš Krošlák, III.B

                          

 

Lyžiarsky 2017

Lyžiarsky výcvik

     Náš lyžiarsky výcvik sa začal v pondelok 23.1.2017. Cieľom našej cesty bolo lyžiarske stredisko Donovaly v strede Slovenska. Stretli sme sa na autobusovej stanici v Topoľčanoch o 8:30. Išli triedy 1.A, 1.B a V.OG. Bolo nás okolo 60. Keď prišiel autobus, začali sme nakladať. Každý si naložil svoju batožinu. Trvalo to určitý čas, lebo nie je ľahké naložiť 60-im deťom batožinu a k tomu ešte aj učiteľom. Z učiteľov išli pán učiteľ Mgr. Marián Pavlík ako vedúci kurzu, ďalej pán učiteľ Mgr. Zdeno Goga, Mgr. Vladimír Peterka a pani učiteľky, Mgr. Miroslava Pavlíková a Mgr. Katarína Bakičová.
Z Topoľčian sme odchádzali okolo 9:00. Cesta trvala asi 3 hodinky. Spievali sme, rozprávali sa a boli sme tam. Cestu k penziónu Limba sme si museli vyšliapať, lebo autobus by sa tam nedostal. Batožinu nám odviezlo auto. V penzióne bolo veľmi pekne, útulne, ale pre mňa boli dosť malé izby. Boli sme ubytovaní na 2. poschodí. Vybalili sme si zopár vecí a išli sme na obed. Neskôr sme mali chvíľku pauzu a potom poď ho na svah. Prezuli sme sa do lyžiarok, obuli lyže a mohli sme začať. Ako prvé sme museli zlyžovať malý kopček a učitelia si nás rozdelili so skupín podľa toho, ako vieme lyžovať. Ja som bola v 3. skupine. Pondelok bol dosť hektický, ale zvládli sme ho. O 17:30 sme mali stretnutie, aby sme sa porozprávali o ďalších dňoch, čo sa bude diať. O 18:30 prišla večera. Boli sme rozdelení celý týždeň na dve skupiny, lebo do jedálne by sa toľko žiakov nezmestilo a od 19:00 sme mali spoločenský večer. Mohli sme hrať bowling, karty v spoločenskej miestnosti. Tiež sme sa mohli isť aj kúpať. O 22:00 sme mali večierku. Učitelia nás boli skontrolovať aj viackrát a o 23:00 sme mali spať, aby sme vládali na druhý deň lyžovať.
Utorok, streda a štvrtok išiel v podobnom duchu. O 8:15 sme mali raňajky a  o 9:00 sme museli byť pred penziónom oblečení. Zobrali sme si lyžiarky a mohli sme isť na svah. Museli sme prejsť kúsok, asi 10 minút, aby sme sa dostali na Záhradište. V utorok išla 3,4 skupina na Záhradište a 1,2 na Novú Hoľu, to je o niečo ťažšia zjazdovka. Takže mne zostalo Záhradište. Lyžovali sme od 9:00 do 12:00. Potom sme išli na penzión naobedovať sa. Obed sme mali o 13:00. Znova o 14:00 sme mali byť pred penziónom a lyžovali sme do 16:00. Niekedy sme mohli ísť aj do obchodu kúpiť si vodu a niečo sladké. V stredu išla 3. skupina na Novú Hoľu, teda aj ja. Zo začiatku som sa veľmi bála, lebo bolo aj zlé počasie – veľká hmla a zima. Kopec bol dlhý a na niektorých miestach aj prudký, ale zlyžovala som ho, aj keď s dvoma pádmi, ale aj to sa stáva. Dole na začiatku bol aj bufet, takže sme sa mohli zahriať horúcim čajom. Keďže bolo zlé počasie, tak sme obidve skupiny poobede išli na Záhradište. Tam sa tiež dobre lyžovalo, ale poobede bola zjazdovka už zničená, tak sme museli dávať pozor.
A je tu štvrtok. Bolo krásne počasie hneď od rána, tak 3. skupina išla na Novú Hoľu. Výhľad hore bol za nezaplatenie. Všetci sme si ho fotili na telefóny. Bolo to ako v rozprávke.  Krásna lyžovačka na záver. Užívali sme si ju naplno. Poobede väčšina žiakov išla na Záhradište, aby si aj oddýchla. A bol tu posledný večer. Učitelia nás chválili, že sme to dobre zvládli a dali nám o hodinku dlhšie večierku. A o 24:00 sme mali všetci spať. V piatok posledný deň sme mali raňajky , vysťahovali sme sa a išli domov. Cesta ubehla veľmi rýchlo a ani sme sa nenazdali a boli sme doma. Celý týždeň bol perfektný, akurát ubehol veľmi rýchlo. Jediné, čo sa mi tam asi nepáčilo, bola strava, ktorá mi niekedy chutila a inokedy nie. Ale v celku lyžiarsky výcvik hodnotím ako vydarenú akciu a chcela by som si ju určite zopakovať.

Adela Božiková, I.B

Lyžiarsky výcvik

     Môj lyžiarsky výcvik sa začal hekticky ako každá akcia, na ktorú sa chystám.
Ráno som si ešte dobalila potrebné veci a mohlo sa vyraziť na miesto stretnutia. Po  minútach od toho ako ocino odišiel, som si spomenula, že som si v aute zabudla veci ako doklady, peňaženku… Samozrejme, to by som nebola ja, keby som nezačala panikáriť. Hneď som mu volala naspäť. Chvalabohu, mi to zdvihol a doniesol ich. Cesta bola v pohode a tešila som sa, kedy tam konečne dorazíme. Keď sme prišli, ubytovali sme sa a išli nás rozdeliť do skupín, podľa ktorých sme lyžovali celý týždeň. Keď bol tento, pre mňa znervózňujúci proces za mnou, išli sme lyžovať. Tentokrát sme lyžovali na Záhradišti.
Druhý deň sem sa zobudili do skvelého počasia. Slniečka svietilo, na nebi žiaden mráčik a vetrík nás sem-tam pohladil po červených líčkach. Počasie ako stvorené na lyžovanie. Lyžovali sme na Novej Hole. Aj doobeda, aj poobede. Ďalší deň bol chladnejší. Vietor nám poriadne rozstrapatil vlasy a cez hustú hmlu sme ledva na  metrov videli. Z tohto dôvodu sme skôr prestali lyžovať. Poobede sme išli na Záhradište, kde boli lepšie podmienky.
Posledný deň, čo sme lyžovali bol najnáročnejší. Naše telá pomaly vypovedali službu, nohy sa nám nechceli dvíhať. Večer samozrejme nemohla chýbať párty. Došlo aj k úrazu. Asi by sa to neobišlo bez zranení. Cesta domov mi trvala veľmi dlho, lebo som sa tešila, že sa konečne najem.
Napriek tomu, že som sa veľmi na lyžiarsky netešila dopadol veľmi dobre.

Ema Lukáčová, 1.B

 

November v tónoch zelenej stužky

Pozvánky

     Všetko sa to začína pozvánkami.
Tradičné pozývanie všetkých pedagógov osobne  zvolenými žiakmi triedy bolo tento rok doplnené netradičnými spôsobmi, kedy sa na pozývaní zúčastnila celá trieda v štýle filmového večera s červeným kobercom alebo v čiernych oblekoch s mafiánskym kufríkom.

Slávnostný večer

Príhovory
Stužkovanie maturantov
Program

Príhovor na stužkovú

Vážení rodičia, drahá pani riaditeľka, naše skvelé pani zástupkyne a obľúbení profesori, milí spolužiaci a kamaráti!
(normálnym, hovorovým hlasom) Sľúbila som si, že nebudem plakať a pani učiteľka Mgr. Zuzana  Bujnová mi za tento príhovor zase sľúbila jednotku. Dúfam, že aspoň jedna z nás to dodrží. (smiech)
Príhovory na stužkových slávnostiach sú už tradične príliš dlhé, sentimentálne, nasilu vtipné a plné klišé. Ja si však myslím, že hovoriť za celú triedu pred toľkým publikom je pocta. A ja ju nechcem zahodiť nejakým Senecovým výrokom, ktorý som si vytiahla z wikipédie a vlastne mu ani nerozumiem.
Chcem hovoriť od srdca.
Pretože stredná škola je vec srdca. Strávili sme v nej takmer štvrtinu života, tretinu každého dňa a keď to bolo už naozaj nevyhnutné, venovali sme sa jej aj po večeroch. Ak niekto tvrdí, že preňho škola či kolektív nič neznamená, klame.
So štvrtou cé som sa po prvý raz stretla prv, než vôbec nejaká štvrtá cé existovala. V auguste pred nástupom do školy. Z dôveryhodných utajených zdrojov sme si pozisťovali, kto bude v akej triede a dali sme si stretnutie na námestí.
Nadšená z nových priateľstiev som aj druhého septembra vošla do cé triedy, aby som zistila, že moje zdroje neboli až také dôveryhodné. V zozname žiakov chýbalo moje meno a v prvej dé zase jedno meno prevyšovalo. Predstavte si, ako pätnásťročné dievča zistí, že je prvý deň školy v nesprávnej triede. Samozrejme som zostala sedieť a modlila sa, aby to za mňa niekto vyriešil. (smiech) Našťastie, na všetkých vždy spoľahlivo fungujú moje veľké (prestávka), smutné oči. (smutné oči) (smiech)
Preto som dnes tu a som súčasťou tohto (ukážeš rukou) úžasného kolektívu.
Nebyť toho stretnutia na námestí, život by bol dnes úplne iný. Na stužke by som mala iné písmeno. A dostala by som ju až budúci týždeň. No a to je, vlastne, všetko. (smiech)
Nie, nie…
Nebyť toho stretnutia na námestí, nemala by som za triednu Hanku Urminskú, ktorá na nás vždy spoľahlivo nakričala, keď sme to potrebovali počuť. (smiech) Ale ktorá nás rozveselila, keď sa nám z učenia biológie prehrieval encephalon a pred matikou šli všetci plakať do pravého uhla. Ťažké písomky sa vďaka nej odrazu dali zvládnuť.
Nezúčastnila by som sa našich triednych žochárskych zasadnutí. Nebola by som na osudnom lyžiarskom, odkiaľ si Marek doniesol šesť štychov už v prvý deň. Nezažila by som všetky narodeninové oslavy, ktoré nám Nikola zorganizovala. Nikdy by som nevedela, ako zle sa dá vykecať z odpovede, keby som nebola v triede s Jakubom. Nenahnevala by som sa pri toľkých hádkach o tých najzbytočnejších veciach. Nespievala by som si vo vlaku po ceste na školský výlet. Neuniesla by som celú triedu prvákov, aby sme ju potom práve na tomto mieste prijali medzi nás, gymnazistov. Nevystrašili by sme triednu na smrť len preto, aby sme jej gratulovali k narodeninám. Nespoznala by som Filipa, ktorý tu dnes už medzi nami nie je (prestávka), lebo odišiel študovať do Nemecka.
Nebyť toho stretnutia na námestí, nebola by som súčasťou tohto nie vždy úžasného, ale môjho najlepšieho kolektívu.
Spoločne sme sa snažili nájsť si cestu aj k našim učiteľom. Poctivo sme ju hľadali štyri roky, ale v niektorých prípadoch bola jednoducho príliš skrytá (smiech). Prosím, verte nám – my sme k vám naozaj neboli zlí úmyselne. Vy ste však odučili stovky žiakov a my vás máme len zopár. Preto berieme každé skúšanie, každú päťku aj každú voľnú hodinu stokrát vážnejšie než vy. Sme radi, že ste to s nami po celý čas vydržali a tú cestu sme nakoniec našli.
Dnes už vďaka vám vieme, ako dať poriadny nástup na telesnej, poznáme všetky čeľade lipnicovitých a ich zástupcov, vieme perfektum aj préteritum nepravidelných slovies, ovládame všetky neznáme slová ako algebra, exponent či logaritmus a stopercentne si pamätáme, kto kedy deklaroval čo a prečo sa to nikdy neprijalo do ústavy.
Oukej, tieto veci nám možno už o chvíľu z hlavy vytlačí maturita, ale pekné spomienky zostanú. Za tie vám patrí naša nekonečná vďaka, pozdrav a milý úsmev pri každom náhodnom stretnutí.
Náhodnom stretnutí… (povzdych) O chvíľu nám už zostanú len také. Príde posledná slovenčina, posledná triednická, posledná deskriptívna geometria. Posledný neskorý príchod a ospravedlnenka od zubára. Čaká nás iný život.
Na strednej škole sme pubertiaci. Najviac nás zaujíma hudba, móda, piatková zábava a vzťahy. Všetko pod dohľadom rodičov a učiteľov, ktorí sa snažia ešte čo-to z nás vychovať. Potom príde zlom. Obleky, kravaty a profesor dojatý. Z pubertiakov sa stanú dospeláci. Na výšku prídeme ako do iného sveta – prvý raz bez rodičov, slobodní. Na chvíľu bude viac hudby, viac vzťahov a menej módy. Z piatkovej zábavy sa stane nedeľná, pondelková, utorková, stredajšia či štvrtková. A je to tak správne, pretože po tomto ošiali príde ešte jedna zmena. Malá, takmer nebadateľná zmena. Z dospelákov sa stanú dospelí ľudia. K zábave pribudne zodpovednosť. Na internáte si predsa musíme sami variť, upratovať, strážiť si povinnosti a rozdeľovať týždenný rozpočet.
Preto až teraz celkom chápem, prečo sa maturita volá skúška dospelosti. Nie je to kvôli veku ani dosiahnutému vzdelaniu. Je to vstupenka do dospelého života. Tvorí hranicu medzi tou sladkou bezstarostnosťou, ktorú nám rodičia tajne závidia, keď nás za ňu karhajú, a ostrou samostatnosťou, ktorá zase všetky rodičovské rady naplno zúročí.
Vidíte, nemôžem povedať ani jednu vetu o živote, aby som nespomenula ich. Mamu a otca.
Oni stoja na pozadí všetkého. Pomohli nám spraviť prvé kroky a dávali pozor, aby tie ďalšie viedli správnym smerom. Tíšili naše bolesti a tešili sa z našich úspechov. Pomáhali nám dobrovoľne a bezvýhradne, niekedy aj proti svojej vôli. (plač) Pomáhali nám aj vtedy, keď nesúhlasili s tým, čo robíme. Kto iný na svete by sa mohol správať tak nelogicky obetavo, keď nie rodičia? (smiech spojený s plačom)
Zažili ste si s nami aj veľa ťažkých chvíľ. Za posledných pár rokov sme sa pohádali snáď tisíckrát. Kvôli škole, diskotéke, peniazom, vodičáku, výletu… Kvôli malichernostiam. Trávime spolu stále menej času a občas si nerozumieme. Vyzeráme ako týždeň pred rozchodom. Ale náš vzťah je najpevnejšie puto na svete. A žiadna z týchto nepríjemností nemení nič na tom, že vás máme radi. (plač) Aj keď je nám trápne hovoriť vám to do očí, dnes tu stojím v mene týchto 28 ľudí a poviem vám to. Ľúbime vás.
A ľúbim aj celú štvrtú cé, hoci ma počas príprav stužkovej pripravila o všetky nervy, čo som mala. (smiech) Ale keď sme sa už kvôli nej toľko nadreli, natancovali, nacvičili aj pohádali, poďme si užiť každú jednu sekundu. Takže učiteľský zbor, rodičia, aj vy na balkóne (a vy pod balkónom) – poďte si to užiť s nami!

Monika Rešetková, IV.C

Stužkové – program

IV.A
12.11.2016

Program

 

Pohostenie

IV.C
19.11.2016

 

Program

   

Pohostenie

IV.B a IV.D
25.11.2016

Program

   

Pohostenie

   

Kým kohút nezaspieva

Literatúra na doskách
TeatroMoliere
26.10.2016

Ivan Bukovčan: Kým kohút nezaspieva
Pre 3. a 4. ročníky nášho gymnázia
Spoločenský dom v Topoľčanoch

Novembrová noc 1944, vojna.
Krátko po povstaní.
Jedna pivnica.
Desať náhodných nevinných ľudí.
jeden musí zomrieť.

Ako sa rozhodnú?
A ako sa rozhodnete vy?

Pošlete na smrť iného alebo máte svedomie?

     To je otázka, ktorú si kladie desať ľudí uväznených počas jednej novembrovej noci roku 1944 v malom slovenskom mestečku. Dostávame sa do mysle každého z nich, sledujeme pohnútky a miestami až pudové činy, kedy ľudské správanie prestáva existovať.
Hraničná situácia prichádza nadránom – buď zomrie jeden, alebo všetci desiati. A to je dilema, s ktorou nechce mať nikto nič spoločné. Pretože všetci chcú žiť.

PROJEKT LITERATÚRA NA DOSKÁCH

Jedinečný divadelný projekt Literatúra na doskách je určený pre žiakov (vybraných) stredných škôl. Odborným garantom projektu je zaslúžilá umelkyňa prof. Mgr. art Božidara Turzonovová. Ide o doplnkové vzdelávanie divadelnou formou v oblasti povinnej literatúry – slovenskej i svetovej.
Projekt „Literatúra na doskách“ vznikol ako veľmi komplexná odpoveď na neustále sa prehlbujúci nezáujem mládeže o čítanie. Podľa mnohých výskumov má práve čítanie a divadelné umenie veľmi priaznivý vplyv na psychiku a emočné cítenie mládeže v dospievajúcom veku. Dnes úlohu kníh nahradili sociálne siete, ktorých negatívny dopad je zjavný nielen u mládeže, ale aj dospelých.
Psychológovia a ďalší odborníci potvrdili nárast psychických ochorení za posledné desaťročie až o 200% u ľudí vo veku 14 – 25 rokov. Preto je veľmi dôležité hľadať cesty, ktoré dokážu zvrátiť tento stav. Jednou z nich je rozhodne priviesť mladých opäť k písanému slovu. Predbežný prieskum vykonaný na vybraných stredných školách potvrdil vysoký záujem pedagógov o tento projekt.

O Divadle

TeatroMoliére je zájazdové divadlo, ktorého cieľom je sprostredkovanie diel veľkých autorov širokej verejnosti. Profesionalitu a odborný dohľad nad prípravou i výberom inscenácií zabezpečuje slovenská herečka a zaslúžilá umelkyňa prof. Mgr. Art Božidara Turzonovová.
Úlohou divadelného zoskupenia TeatroMoliére je najmä šírenie kultúrneho povedomia, ktoré v súčasných médiách dosť absentuje. Ďalšou nosnou myšlienkou je poskytnutie angažmánu mladým umelcom najmä z konzervatórií, ktorí tak dostanú možnosť využiť svoj talent i poznatky v praxi. Účasť mladých ľudí v projekte je kľúčová, nakoľko divadlo chce prilákať najmä mladšiu generáciu opäť k tradičnej hodnote písaného slova.
Divadlo má  zabezpečené profesionálne technické vybavenie, ktoré okrem osvetlenia a ozvučenia zahŕňa aj pódium s rozmermi:
Dĺžka: 6 m, Šírka: 4 m, Výška: 3 m – veľkosť je možné prispôsobiť priestoru.
Vďaka variabilnému pódiu vedia priniesť divadelnú atmosféru prakticky kamkoľvek.

Text uverejnený na www.teatromoliere.sk

    Sme  radi, že aj my sme sa stali súčasťou tohto divadla vďaka predstaveniu Kým kohút nezaspieva.