Byť dobrým učiteľom je najväčším umením

Svetový deň učiteľov je sviatok, ktorý si pripomínajú učitelia po celom svete 5. októbra. Bol vyhlásený organizáciou UNESCO v roku 1994 ako pripomienka Charty učiteľov a odporúčania o postavení učiteľov, ktorá bola podpísaná v ten istý deň v roku 1966.                                                     Podľa UNESCO sa Svetový deň učiteľov má stať v istom zmysle svedectvom, že prínos pedagógov vo vzdelávacom procese a pre rozvoj spoločnosti je dôležitý. Práve preto to treba v každej spoločnosti viac pochopiť, uznať a doceniť.                                                                                     Na Slovensku sa Deň učiteľov oslavuje 28. marca, v deň narodenia pedagóga Jána Amosa Komenského, učiteľa národov. Sviatok je oslavou práce všetkých pedagogických pracovníkov, ktorých práca je poslaním a zaslúžia si za svoje znalosti, trpezlivosť a obetu úctu a poďakovanie.Aj pedagógovia našej školy si pripomenuli sviatok príjemným posedením 3. apríla v blízkej reštaurácii. Slávnostnú poradu tradične otvorila pani riaditeľka Mgr. Viera Dzurejová. Jej slová doplnila Mgr. Helena Kopecká za odborový zväz školstva.

„Učiteľ pomáha otvárať dvere žiakom, vstúpiť ale musia sami…“

Redakcia

Múdrosť starých kníh

Žiacka školská rada spolu s predmetovou komisiou dejepisu a občianskej náuky zorganizovala v mesiaci marec, s ktorým sa tradične spája oslava knihy, výstavu starých vydaní učebníc a kníh. Tomu predchádzala zbierka, v ktorej žiaci mohli nosiť zo svojej rodinnej knižnice takéto typy kníh. Zozbieralo sa ich neúrekom, čo môžete vidieť na nasledujúcich fotografiách.

Redakcia

dav

 

Ako sme oslávili Valentína

Sviatok sv. Valentína má vo svete dlhoročnú tradíciu. Je to deň, ktorý oslavujú všetci zaľúbenci. Svätý Valentín neobišiel ani našu školu.                                                                                                           Žiacka školská rada zorganizovala valentínsku poštu, ktorú ste mohli odovzdať jej členom na dolnej chodbe budovy gymnázia.

       14. 2. 2018 žiaci boli obdarovaní Valentínkami od svojich milovaných a spolužiakov. Rozdávali sa v priebehu štvrtej vyučovacej hodiny. Boli to príjemné prekvapenia.                                   Členom ŽŠR ďakujeme za zorganizovanie valentínskej pošty.

Kristína Deličová a Diana Lendelová, I.D

 

Pripli sme modrý gombík na kabátik ukrajinským deťom

Cieľom štrnásteho ročníka zbierky Týždeň modrého gombíka bolo zabezpečiť humanitárnu pomoc pre deti na Ukrajine v konfliktných oblastiach. Z časového obdobia od 14.5.2018 do 20.5.2018 si naša škola ako deň zbierky vybrala 18.5.2018. Tohtoročné heslo Pre každé dieťa, detstvo. upozorňovalo na to, že konflikt na východe Ukrajiny neberie deťom len materiálne veci, ale hlavne detstvo, ktoré si zaslúžia rovnako ako my.

Modrý gombík opäť v akcii


Po roku sme sa opäť rozhodli pomôcť deťom v núdzi a zúčastnili sme sa zbierky Modrý gombík, ktorú každoročne organizuje Unicef. Tento rok pôjdu vyzbierané peniaze na pomoc deťom v konfliktných oblastiach Ukrajiny.                                                                                                                    Pri oslovovaní ľudí v meste sme sa stretli s rôznymi názormi, ktoré niekedy potešia, inokedy zarmútia. Jeden pán nás odbil slovami: „A mne kto prispeje?!“ Iná pani nám zase s úsmevom povedala: „Dievčence, ja vám tam prihodím, veď každý potrebuje pomoc.“                                              Popri kráčaní topoľčianskymi ulicami zrazu začujeme známy hlas volať naše mená. Z okna vedľajšej školy na nás kričala kamarátka. S radosťou nám prispela a k nej sa pridali aj jej spolužiaci. Jeden sebavedome pristúpil k oknu s papierom a perom a spýtal sa: „Keď vám dám peniaze, dáte mi telefónne čísla?“ Veľmi nás to potešilo, no odmietli sme. Veď sme predsa nejaké dámy, no nie?                                                                                                                                           Toto sú síce úsmevné chvíle, no väčšinou sme sa stretli hlavne s negatívnymi reakciami. Veľa ľudí, už keď nás v diaľke uvidí, radšej prejde na druhú stranu cesty, len aby sa nám vyhli. Iní sa tvárili, že nás nepočujú. Veľa ľudí zmení smer cesty pred stretnutím s nami. Mnohí odmietajú prispieť s argumentmi typu: „Veď väčšina z toho sa tým deťom aj tak nedostane.“ No našli sa aj takí, ktorí sami od seba pribehli k nám a nadšene hádzali mince do pokladničky. Jeden chlapec sa dokonca spýtal, či by nemohol prispieť aj druhýkrát.                                                                               I keď sme síce nevyzbierali sumu rovnú výhre v lotérii, ale aj to postačí ľuďom, ktorí to potrebujú viac než my.                                                                                                                                         A ešte napísať článok a zbierka je dokončená. Ďakujeme.

Ema Grmanová, Gabriela Chochulová, III.D

 

Tristo schodov jedným dychom

Dovoľte mi, aby som vám zhrnula môj dojem z Prahy a krátkeho pobudnutia v nej.      Odchádzali sme ráno 2.5.2018 o šiestej hodine, ako bolo naplánované. Cesta sa trochu predĺžila, keďže sme sa dostali do nepríjemnej kolóny, v ktorej sme museli pretrpieť približne hodinu. Prvý deň sme sa ubytovali a spoznali našu pani sprievodkyňu, ktorá sa s nami vydala na potulky mestom. Ukázala nám časti mesta počas cesty autobusom, jeho historické budovy a odhalila tajné zákutia tejto krásnej metropoly. Dostali sme sa až k sídlu prezidenta, ktoré bolo veľmi majestátne a museli sme sa podrobiť osobnej prehliadke.                                                                 V komplexe sme videli Katedrálu sv. Víta, nádvorie a taktiež sme sa mohli pokochať majestátnym výhľadom, pri ktorom sme mali Prahu ako ja dlani. Ešte že to počasie nám prialo.          Potom sme sa presunuli cez Karlov most do centra Prahy a pozorne sme počúvali každú jednu zaujímavosť, pretože sprievodkyňa rozprávala veľmi pútavo. No a na samý záver dňa sme došli až na Václavské námestie, na ktorom sme mali rozchod. Na hotelové izby sme doputovali neskoro večer. Unavení a spokojní sme zaľahli do vopred pripravených postelí a nemohli sme sa dočkať ďalšieho dňa.                                                                                                                                             Nasledujúci deň sme sa naraňajkovali a vybrali na ďalšie dobrodružstvo. Navštívili sme dedinku Lidice so smutným osudom, kde nám bol  premietnutý čierno-biely film a podaný odborný výklad. Išlo o dedinku, ktorá bola na nešťastie vypálená v polovici 20. storočia, no dodnes sa v nej prechováva jej vojnový duch. Po návšteve Lidíc sme sa ocitli v pražskej ZOO. Bola obrovská a ponúkala nespočetné množstvo aktivít. Tam sme dostali rozchod a organizácia voľného času bola individuálna. Ja som sa snažila prejsť čo najviac, no bolo to za dve hodiny viac ako nemožné. Videla som však nové druhy zvierat, o akých som nikdy predtým nepočula. Niektoré ma uchvátili, iné sa mi až tak nepozdávali. Taktiež som mala možnosť ísť na lanovku v areáli ZOO, ktorá ma vyviezla až na jej samý vrch.                                                                                            Po prehliadke ZOO sme sa dostali autobusom na Petřín. Nachádzala sa tam vyhliadka a niektorí z nás sa rozhodli, že ju pokoria. Bolo náročné zdolať 299 schodov jedným dychom, no výhľad stál za to. Po vyhliadke sme sa opäť dopravili na Václavské námestie a po celom dni sme si mohli vydýchnuť pri šálke dobrej kávy.                                                                                                             Na ďalší deň ráno sme sa opäť naraňajkovali a pomaly sa uberali domov. Naložili sme si kufre do autobusu a navštívili ešte miestnu tržnicu. Po tom, ako sme tu chvíľu pobudli, sme sa vybrali do Brna. V Brne nám bol dopriaty rozchod a ani sme sa nenazdali, cestovali sme opäť domov.                                                                                                                                                                        Praha mi dala mnoho kultúrnych, ale aj spoločenských zážitkov, nových priateľstiev a hlavne čas strávený s ľuďmi, ktorých mám veľmi rada. Aj napriek dlhej ceste, nekomfortnosti a iným zádrhom by som išla ešte aj tisíc krát.

Kristína Kmotorková, II.B

Zažili sme divadelný šok … JÁNO – ŠOK

Dňa 25.04.2018 som sa zúčastnila odbornej exkurzie, kedy som navštívila Divadlo Andreja Bagara v Nitre. Ako veľká obdivovateľka divadelníctva som si povedala, že sa výletu chcem zúčastniť, a tak som si odniesla domov úžasný zážitok z divadelného predstavenia Jánošík – Jáno-šok.                                                                                                                                                                   Na úvod by som rada zhodnotila predstavenie z celkového hľadiska. Ako na mňa zapôsobila hra samotná ako jeden celok? Môj pohľad v žiadnom prípade nemôže byť záporný. Predstavenie bolo vynikajúce, rovnako ako aj výkon hercov, ktorí sa svoje roly podujali stvárniť bravúrne. I keď v niektorých častiach hry som bola mierne zmätená a nevedela som, čo presne sa na pódiu odohráva, i napriek tomu som si predstavenie užila a vôbec neľutujem, že som  sa exkurzie zúčastnila.                                                                                                                                              To by bolo k úvodu, teraz samotný dej. Predstavenie Jánošík – Jáno-šok nebolo klasické, ako ho všetci poznáme. Bolo zmodernizované. Už len samotný názov tomu napovedá. Dôležitým prvkom bolo, že postavu Jánošíka stvárnili až štyria herci. Týmto chcel autor poukázať na to, že Jánošík nebol len zbojník s valaškou, opaskom a zbojníckym klobúkom, ako ho všetci podľa legendy poznáme. Autor chcel podotknúť, že okrem Jánošíka zbojníka tu bol aj Jánošík kňaz , ktorý bol usilovným študentom a konflikty nikdy nechcel riešiť násilím, ale rozumom. Opak Jánošíka kňaza je Jánošík Uhorčík, ktorý chcel všetko riešiť len násilnou cestou a pomstou. Posledným Jánošíkom bol Jánošík filozof, ktorý je v skutočnosti akýmsi lyrickým hrdinom. Počas predstavenia vystupuje skôr ako Jánošíkové svedomie a dumá nad krutosťou a nespravodlivosťou života.                                                                                                                                  Presuňme sa k dejovým scénam. V úvodnej sa na javisku zjaví nevesta hľadajúca svojho ženícha. Oveľa dôležitejšie je však objavenie sa ženy v čiernom habite, ktorá bedáka nad trpkým životom, plače nad smrťou svojho dieťaťa a nad biedou, ktorá ju postihla. Táto žena symbolizuje chudobu obyčajného ľudu, ktorý je utláčaný bohatým panstvom. Spoločne s ňou prichádza aj straší muž. Neskôr sa ukázalo, že to je otec Jánošíka. Starčeka odviedli kati a umučili ho na smrť z dôvodu, že v deň, kedy pochovával svoju ženu, sa nemohol dostaviť na panské.                                  Keď sa Jánošík dozvedá, že jeho otec bol na smrť ubičovaný, nastáva jeho prvý vnútorný konflikt medzi Jánošíkom kňazom a Jánošíkom Uhorčíkom. Kňaz je zmätený a nevie, ako si počínať v tejto situácii. Uhorčík vidí jedinú možnosť a to pomstu. Po konflikte Jánošíka Kňaza a Jánošíka Uhorčíka sa objavuje Jánošík filozof, ktorý uvažuje o trpkosti života. Sťažuje sa Bohu a kritizuje ho, ako sa môže prizerať na všetku krutosť a nespravodlivosť sveta.                                        V ďalšej scéne sa objavuje Jánošík ako zbojník a dobre známa situácia. Zbojníci v lese spolu s Jánošíkom pri ohnisku. Ďalšia časť príbehu sa odohráva v malebnej dedinke, kde sa v krčme spolu stretli sedliaci a zhovárali sa o Jánošíkovi. Tiež tu po prvý raz uvidíme Jánošíkovu milú.               V závere vystúpenia sa priamo na pódiu postavila šibenica, ktorá slúžila ako symbol Jánošíkovej smrti. Nakoniec sa konala svadba, Jánošík sa oženil s kráľovnou víl, ktorá bola symbolom slobody.                                                                                                                                                Predstavením sme však neskončili. Ešte sa totiž konala beseda s hercami, autorom a všetkými, čo sa na divadelnej výprave zúčastnili a tiež sa uskutočnil rozhovor s divadelným kritikom. Beseda bola zaujímavá, rozšírila nám poznatky a mnohým, vrátane mňa, pomohla objasniť niektoré  scény, ktoré nebolo ľahké pochopiť. Dozvedeli sme sa totiž, že do  predstavenia bolo zahrnutých mnoho symbolov ako napríklad žena v čiernom alebo šibenica. Tiež sa na javisku nachádzalo veľké množstvo papiera, útržky z novín a kníh. Viacerí sme nechápali, akú úlohu môže plniť hromada papiera na javisku počas celého predstavenia. Ale nakoniec sme zistili, že aj toto slúžilo ako symbol. Symbol toho, že všetko, čo sa Jánošík počas štúdia naučil, nebola pravda.Až keď okúsil život na vlastnej koži, zistil, že realita je úplne iná než ako uvádzajú knihy. A tak všetko, čo sa dovtedy naučil, bolo klamstvo a nemalo to pre Jánošíka cenu, preto sa papiere povaľovali po zemi a všetci po nich šliapali.                                                              Príbeh sa obohatil symbolmi , no na druhej strane bol ochudobnený o určité scény. Vynechala sa napríklad Jánošíková smrť , len sa symbolicky postavila šibenica počas predstavenia. To si autor jednoducho obhájil argumentom, že vynechali klišé scény, ktoré sú všetkým známe a obkukané. Preto sa rozhodol niektoré scény zrušiť a radšej vyzdvihnúť iné. Smrť Jánošíka sa na scéne neobjavila, ale zato sa zdôraznila scéna svadby.                                                 Na záver už len toľko, že predstavenie bolo úchvatné, výborne prepracované, autor si dal skutočne záležať a šikovne využil symbolické prvky. Oprávnene si táto hra zaslúži názov Jánošík – Jáno-šok, pretože hra skutočne prekvapí a šokuje publikum, ktoré samozrejme poctilo hercov dlhým aplauzom na konci predstavenia.

Monika Novotná, II.B

 

 

 

 

Je vari uherský chlieb iba maďarský?

Lasica? Nie, tento krát sme stretli úplne niekoho iného. Do Národného divadla v Bratislave okrem nášho gymnázia zavítali aj ľudia, ktorí mali vysoké postavenie v Uhorsku. Šľachta, baróni, barónky, gróf, poddaní, komorné, kočiari. Len jednu veľkú chybu to malo. Títo ľudia preferovali maďarčinu. V  dobe vzniku divadelnej hry silnela maďarizácia na Slovensku a slovenčina sa pomaly vytrácala zo slovenských domovov. A preto sa Ján Palárik rozhodol pred sto rokmi napísať veselohru Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch.                                                              V divadle nastalo ticho. Na scénu prišiel František Kovár v postave Baróna Kostrovického a uviedol nás do zábavnej komédie. Následne na scénu prichádzajú aj ďalšie postavy. Učiteľova dcéra Miluška  Oriešková (Dominika Kavaschová) hrá vernú kamarátku grófky Hrabovskej (Petre Vajdovej).  Miluška a grófka predstavujú tú časť šľachty a inteligencie, ktorá bojuje za tradičnú slovenskú rodinu. So slovami: ,,Je vary chlieb vyrobený v Horných Uhrách tiež maďarský aj keď je vyrobený slovenskými rukami? Páni, nezabúdajme, že Uhorsko nie je krajina len maďarská, ale aj slovenská,“ vítala Miluška ako grófka pánov z Pešti. Mladého baróna Kostrovického (Milana Ondríka), ktorý hrá maďaróna (Slováka, ktorý sa hanbí za svoju vlasť a Maďarom sa nazýva) a jeho kamaráta inžiniera Rohoňa (Dana Heribana), ktorí sú súci na ženbu. Lenže aká by to bola komédia, keby nenastal nejaký zvrat. Ako si Miluška s grófkou roly vymenili, tak isto spravili aj Rohoň s mladým barónom. Madam Capková (Jana Oľhová) ich upozorňovala, že to nedopadne dobre, ale jej reč ako komornej nebrali do úvahy. Najkrajším vyvrcholením celej hry bola slávnosť obžiniek. Pri tejto príležitosti si vysvetlili všetko. Kto koho miluje, kto s kým bude mať svadbu. Ale však to všetci poznáme, predsa je to povinné čítanie.

Trieda III.D bola ohromená  úžasným divadlom, a preto som sa ich spýtala pár otázok:

Aký názor máte na dnešný výlet do divadla?

Bolo to skvelé, či už len to, že sme uvideli Heribana bez rapidečky. Ale, samozrejme, v Palárikovej hre sa riešili vážne veci, takže sme aj z toho poučení. Komédia to bola nádherná. Ako postava sa mi najviac páčila pani Oľhová, pani Capková, ktorá hovorila striedavo slovensky, nemecky, francúzsky a aj maďarsky. Bolo to veľmi vtipne poňaté. Zabavili sme sa. Teším sa na ďalší výlet do SND.                                                                                                                                              Gabriela Chochulová, III.D

Čo bolo podľa vás lepšie, divadlo alebo povinné čítanie, ktoré ste si prečítali z knižky?

     Rozhodne divadlo. Vždy je lepšie, keď si to človek môže pozrieť, teda zažiť na vlastnej koži. Povinné čítanie mi príde nudné, ale dnes som konečne pochopila, že i niečo nudné, čo sa ťažko číta, môže byť vážne vtipné, keď sa do toho vložia slovenskí herci a dajú tam svoje čaro.                                                                                                                                                                                Viktória Kubranová, III.D

A preto musíme za tento nádherný divadelný výlet poďakovať Mgr. Miriam Markovej, Mgr. Zuzane Bujnovej a Mgr. Zuzane Martiškovej, že nás oslovili a zorganizovali túto exkurziu. Vážne to bola jedna z najkrajších divadelných hier, aké sme kedykoľvek videli.

Lenka Justová, III.D

 

 

 

 

 

Chodbami Slovenskej technickej univerzity

Dňa 27.3.2018 sa 44 žiakov prvého ročníka zúčastnilo odbornej exkurzie  v rámci kariérového poradenstva. Spolu s pani učiteľkami Ing. Katarínou Shánělovou a Ing. Idou Valachovou sa vydali do Bratislavy dozvedieť sa viac o štúdiu na fakultách, ktoré patria pod STU.                                           Navštívili Strojnícku fakultu STU Bratislava, kde bol odborným garantom doc. Ing. Juraj Beniak, PhD., prodekan pre spoluprácu s priemyslom a propagáciu štúdia. Žiaci mali možnosť vidieť množstvo pozoruhodných strojov a mechanizmov. Niektoré dokonca zostrojili sami žiaci. Najpútavejším exponátom vysokoškolákov bola pretekárska formula. Na Strojníckej fakulte STU možno získať univerzálne technické vzdelanie. Strojní inžinieri sa uplatňujú nielen v klasickom strojárskom priemysle, ale aj automobilovom, elektrotechnickom, potravinárskom i chemickom priemysle.                                                                                                                                                              Druhú v poradí bližšie spoznali Fakultu chemickej a potravinárskej technológie STU Bratislava s odborným garantom Ing. Vierou Illeovou, PhD.,    vedeckým    pracovníkom na oddelení chemického a biochemického inžinierstva. V priestoroch auly sa žiaci dozvedeli viac o práci chemického inžiniera, absolvovali krátku poznávaciu exkurziu po priestoroch školy, ktorá zahŕňala návštevu rôznych laboratórií a učební.

Ema Králiková, I.C

Prečo študovať na STU?


     Cieľom exkurzie bolo zatraktívniť štúdium na týchto fakultách, umožniť žiakom vidieť odborné učebne, špičkové laboratóriá, poukázať na technickú vybavenosť fakúlt, na možnosti uplatnenia absolventov na trhu práce a realizovať besedu s akademickými funkcionármi fakúlt (prof. Ing. Marián Peciar, PhD., prorektor pre spoluprácu s praxou, profesor na ústave procesného a fluidného inžinierstva – SjF a prof. Ing. Jozef Markoš, DrSc.,  zástupca vedúceho Ústavu chemického a environmentálneho inžinierstva – FCHPT).                                                               Môžeme predpokladať, že účasť na tejto exkurzii v budúcnosti ovplyvní žiakov pri výbere budúceho vysokoškolského štúdia.                                                                                                                    V následnom e-maili zástupkyňa riaditeľa našej školy a absolventka Strojníckej fakulty STU Ing. Katarína Shánělová vyslovila poďakovanie, že žiakom sa exkurzia veľmi páčila a odchádzali domov spokojní. V závere zaželala fakulte čo najviac záujemcov o štúdium a úspešných absolventov.

Ing. Katarína Shánělová

 

 

Videli sme stavbu storočia

 

21.2.2018


Videli sme Milana Lasicu! Ale to nebol zámer našej exkurzie. V skutočnosti to bola len náhoda, keď sme sedeli v Eurovei a pili kávu. Hlavným cieľom bola návšteva RTVS, presnejšie rozhlasu, ktorý sídli v prevrátenej pyramíde v Bratislave.                                                                             Cesta autobusom nám ubehla rýchlo. Zábavné bolo to, že sme zmeškali jednu cik-pauzu a najbližšia zastávka bola až v rozhlase. Tam sme povinne obsadili všetky záchody. S pokojom na duši sme mohli začať prehliadku. Náš sprievodca bol príjemný pán, ktorý nám ukázal zopár štúdií. Priestory v rozhlase boli naozaj veľmi veľké, precítené minulosťou. Dozvedeli sme sa aj zaujímavosť, že boli vybudované pre 1300 ľudí a o tom svedčia aj výťahy. Do jedného malého sme sa zmestili 14! Zistili sme, akú príjemnú voňavku používa pani učiteľka PaedDr. Ľubica Bebjaková a aký antiperspirant používa Maťo. Žiadny. Budova má 11 poschodí a jednu záhadu. Nikto nevie, čo sa nachádza na treťom poschodí, ale my áno. Tretie poschodie jednoducho neexistuje, je tam len veľká medzera medzi druhým a štvrtým poschodím. Inak budova obsahuje veľkorysé nahrávacie štúdiá a koncertné siene. Nachádza sa tu aj najväčší organ na Slovensku. Najviac nás zaujalo jedno z nahrávacích štúdií, ktoré bolo zvukovo pripravené na všetko – vŕzganie dverí, kráčanie po schodoch, dupanie, hrmenie, zvonenie či chôdzu v opätkoch.                                                                                                                                                            Budova RTVS je dominantou Slovenska, stavbou storočia. Hoci bola postavená v čase socialistického realizmu, jej hodnota spočíva v originalite stvárnenia.                                                      Po úžasnej prehliadke sme išli do Eurovey. Druháci boli veľmi popredu a my so staršími kosťami sme ich nemohli dobehnúť, a tak na nich naša organizátorka exkurzie kričala, aby ju počkali, ale ozval sa iba cudzí pán, ktorý išiel okolo: „Aj ja musím?“ Väčšina žiakov vchádzala do nákupného centra s cieľom vyprázdniť obchody, ale naša štvorica mala iný plán. Naplniť žalúdok. S úžasným fastfoodovým jedlom a kávou či čiernym čajom sme zavŕšili túto exkurziu. V autobuse sme zas nestihli cik-pauzu, ale za to sme prežili nádherný deň. Takto na záver musíme poďakovať pani učiteľke PaedDr. Ľubici Bebjakovej a pánovi učiteľovi Mgr. Rudolfovi Krošlákovi za skvelý výlet, veľa zábavy a hlavne vylepšenie stredu týždňa.

Lenka Justová a Viktória Kubranová, III.D

 

 

 

Na lyžiach opreteky

Každoročne naša škola organizuje pre žiakov I. ročníka, III. a  V.OG lyžiarske kurzy v dvoch turnusoch. Tento školský rok to bolo nasledovne: I. termín od 29.1.2018 do 2.2.2018 a II. termín od 26.2.2018 do 2.3.2018. Miestom konania bolo lyžiarske stredisko Donovaly – Záhradište, Nová Hoľa. Pedagogické zabezpečenie: Mgr. Marián Pavlík – vedúci kurzu, nočný dozor                Mgr. M. Pavlíková, Mgr. K. Bakičová – inštruktorky lyžovania                                                                  Mgr. Z. Goga, Mgr. V. Peterka – inštruktori lyžovania

Stretnutie so snehom


Aj tento rok naše gymnázium organizovalo lyžiarsky výcvik. Keďže som prváčka, s veľkým nadšení som sa prihlásila aj s mojimi spolužiakmi. Za uplynulý čas sme sa už poznali a verili, že lyžiarsky bude jednou z príležitostí, ako upevniť naše vzťahy. Tak sa aj stalo. Bolo úžasne! Navôkol samý sneh. Lyžovačka bola perfektná! V skupine nás bolo asi osem. Zažili sme nezabudnuteľné chvíle. Veľa zážitkov a veľa smiechu s mojimi .novými spolužiakmi mi ostanú hlboko v srdci.
Žiaci I.A

Lyžiarska družina prvej skupiny


Dňa 26. 2. 2018 sme sa v ranných hodinách vydali na dlho očakávaný lyžiarsky výcvik na mrazivé Donovaly. A doslova mrazivé. Keď sme dorazili do cieľa, oblial nás studený pot pri pohľade na ortuť teplomera, ktorá klesala až k – 20 stupňom Celzia.                                                         Po príchode na ubytovňu nám pani učiteľka Mgr. Katarína Bakičová vysvetlila pravidlá bezpečnosti v horskom teréne. Keď sme sa vybalili a naobedovali, prešli sme na svah Záhradišťa, kde sme sa rozdelili do skupín podľa lyžiarskych zručností. My, čiže Ema Králiková, Alica Fliegová, Tereza Jakubová, Klára Zámečníková a Kristián Sporina, sme sa dostali do najvyššej skupiny pod vedením pána učiteľa Mgr. Mariána Pavlíka.                                                       Na druhý deň nás privítala ukrutná zima a silná vietor Novej Hole. Lyžovanie v takýchto podmienkach nás dosť unavilo, preto tú druhú časť dňa sme lyžovali na menej náročnom Záhradišti.                                                                                                                                                           V stredu nám počasie prialo. Slniečko svietilo a nám sa vynoril krásny výhľad na okolité hory. Večer po zasadnutí a zhodnotení dňa bol pre nás pripravený bazén a bowling v spoločenskej miestnosti.                                                                                                                                                           Ani sme sa nenazdali a čakali nás posledné chvíle na svahu a záverečné preteky. Lyžiarsky sme si užili najviac, ako sa len dalo a tešíme sa na ďalšie spoločné zážitky.                                                Žiaci I.C