Literárny Zvolen 2015, 3. miesto v III. kategórii próza:

Literárny Zvolen 2015, 3. miesto v III. kategórii próza:

Víťazná práca Kataríny Jančekovej z VIII.OG

Poznala som Romanu

 Júl

     Romana raz napíše správu vo fľaši. Hodí ju do rieky, čo tečie cez mesto a bude sledovať ako pláva okolo sáčkov a špiny. Zasekne sa v tráve pri ľavom brehu; prečíta si ju túlavý pes alebo vodný pavúk. Ešte nevie, kto tam bude skôr. Tam dolu to smrdí ako vlhko a blato. Rieka je takmer nehybná a v lete sa nad ňou vznášajú húfy komárov.
     Romana si dnes neupratala izbu. Osobná terapia funguje; leží na posteli a predstavuje si, že keď sa postaví, zostane v pamäťovej pene odtlačok jej tela. Má na sebe len bodkované gaťky a pásikavé tielko. Páči sa jej porušovať pravidlá. Do okna vytrvalo narážajú teplom dráždené muchy. Mama prinesie čisté prádlo a položí ho na okraj písacieho stola. Romana musí ešte chvíľku ležať, lebo žiaden odtlačok po nej nezostane. Potom uloží šaty do skrine. Zodvihne papiere zo zeme. Oberie zoschnuté lístie z kvetín a otvorí okno. Ide pre krhlu.
     Po daždi sa pri tej rieke rada prechádza s Petrom. Hánky sa im občas obtrú o seba – vtedy Romana zaryto hľadí pred seba, ale cíti Petrov pohľad. Má ho vážny; hnedé dúhovky čo prechádzajú do zelena pri správnom uhle svetla a pridlhé mihalnice. Niekedy šepká príliš hlasno a smeje sa potichu. Najlepšie tajomstvá sú ich riečne.

 Raz, dva, tri…

     Romana počíta dlaždice, na ktoré našľapuje. Vyhýba sa čiaram. K bruchu si pritíska melón. Na jeden strane je viac vypuklý, tak potom mieste prechádza prstami a snaží sa ho zahladiť. Stretne susedu, ktorá má vlasy do fialova a tvár tak trochu nakrivo. Romana je rada, že drží melón a nemôže jej ju napraviť. Slušne pozdraví.
     Romanka, ahoj, ako sa máš? Škola ti ide dobre? Vždy si bola šikovná, to už budúci rok maturuješ? Ako sa má mama? Ešte pracuje? A to už predávajú melóny? Tieto teplá ma hrozne ubíjajú…
     Romana prikývne. „Dovidenia,“ otestuje na jazyku. „Dovidenia. Dovidenia.“
     Majú tam lavičku; kľúčmi do nej vyrezali P a R, presedeli na nej celú noc a počítali ubúdajúce hviezdy. „Východy alebo západy slnka?“
„A som tam s tebou?“
„Kreslíš mi na chrbát.“
„Aj držím za ruku?“
„Rátame slnečné lúče.“

Nádych

     Na jeseň šepká padajúcim listom – plávajú po prúde. Keď príde zvonku, ide si do kúpeľne umyť ruky nasiaknuté jesenným vzduchom. Farby a vietor si uchová vo vreckách bundy. Vodu má príliš horúcu, ale fascinovane sleduje, ako jej steká po dlaniach, pod rukávy a jemnými cícerkami skoro po predlaktia. Dá si druhú vrstvu mydla. Okraje trička má mokré aj na druhý deň. Aj napriek tomu si ho oblečie – Petrovi sa v ňom páčia jej kľúčne kosti.
     Niekedy spolu počítajú praskliny v chodníku a nestúpajú na ne. Naháňajú posledné spomienky na leto a počítajú babie letá, čo sa na nich nalepia a ešte púšťajú po prúde dve paličky.
 „Moja vyhrala.“
„Ale len o kúsok. Tá moja je teraz smutná.“
„Nebude dlho, aha – už sú opäť spolu.“

 Výdych

     Na Vianoce Romana zmetie z parapetnej dosky podochnuté muchy z leta. Na Mikuláša si už vymenila obliečky, ale mala by znovu, medzitým bola chorá, mama prala už dávno. V lete vetrali len v noci, teraz Romana nechce dnu vpustiť zimu. V izbe máva stuchnutý vzduch. Keď ide spať, líha si do odtlačku svojej siluety. Napočíta celkový počet ovečiek: dve. Pod vankúš si skryla jarné myšlienky.
     S Petrom pozorujú námrazu pri brehoch a čakajú, kým sa mráz pustí aj do tečúcej vody.
     Dva, uvarené a vylúhované – Peter ich nosí v termoske a Romana jej utiera zaslzené hrany. Tri cukry im nikdy nestačia.
     Na nový rok rieka konečne zamrzne.

 Raz, dva…

     Romana raz napíše správu vo fľaši. Napíše o uschnutých listoch na kvetoch a čistom prádle a čiarach na chodníkoch. Zachytí sa v tráve pri ľavom brehu a Peter krížom prepláva, aby si ju mohol prečítať.

 Júl

     Na parapetnej doske zdochýna hmyz. Celkový počet živých múch: jedna.

Kultúrne a športové hry 2016

Boli sme opäť prví. V kultúre i športe. Len tak ďalej…..

1    2

Škultétyho rečňovanky 2015 23.10.2015, Veľký Krtíš

Škultétyho rečňovanky 2015

23.10.2015, Veľký Krtíš

     V tejto literárnej súťaži uspeli nasledovní žiaci:

Katarína Jančeková, 1. miesto za poéziu a 3. miesto za prózu v III. kategórii
Adam Martiška, cena LIC v I. kategórii
Ľudmila Zimmermannová, 2. miesto za poéziu v III. kategórii
Magdaléna Martišková – 1. miesto za poéziu a 1. miesto za prózu v II. kategórii

1

Diplomy a úsmev

3

Porota s našimi žiačkami

2

Diplomy, ceny, zborník

 

Petržalské súzvuky Ferka Urbánka 2015

Petržalské súzvuky Ferka Urbánka 2015

     Minulý rok oslávili Súzvuky Ferka Urbánka už 25 rokov fungovania. Pozitívom je, že tradícia má pokračovanie a priťahuje ďalších mladých či začínajúcich autorov.
     Tento rok sa do súťaže prihlásili súťažiaci so 192 literárnymi dielami. Ako povedala porota, vybrať víťazov bola riadna fuška.
Najmladší autor má len deväť a najstaršou prihlásenou súťažiacou je 86 ročná pani,“ dodala obdivne metodička Vierka Némethová.
Na záver podujatia odštartovala riaditeľka knižnice Katarína Bergerová 27. ročník tejto celoslovenskej literárnej súťaže a vyzvala všetkých, aby tvorili a posielali svoje diela napríklad aj do petržalskej súťaže.

Naši úspešní žiaci

Próza (žiaci 1. stupňa základných škôl):

  1. miesto – Adam Martiška, I.OG

Próza (žiaci 2.stupňa základných škôl)

  1. miesto – Magdaléna Martišková, IV.OG

Poézia (žiaci stredných škôl a mládež do 20 rokov):

  1. miesto – Ľudmila Zimmermannová, VIII.OG

Próza (žiaci stredných škôl a mládež do 20 rokov):

  1. miesto – Katarína Jančeková, VIII.OG

Poézia (dospelí nad 20 rokov)

  1. miesto – Zuzana Martišková, učiteľka slovenského jazyka a výtvarnej výchovy

     Literárna súťaž sa zrodila v roku 1990 ako nápad vtedajšieho nového riaditeľa petržalskej knižnice PaeDr. Jozefa Pavelku. O šestnásť rokov neskôr definitívne získala celoslovenský charakter. Jej dnešnú podobu tvorí vyhodnotenie troch vekových kategórií, a to mladší žiaci, starší žiaci a dospelí a tri žánrové kategórie – poézia, próza a dráma.

 

Literárny salón Trnava 2015

Literárny salón Trnava 2015

   Do 4. ročníka celoslovenskej súťaže Literárny salón Trnava pre začínajúcich autorov zo Slovenska i Slovákov žijúcich v zahraničí zaslalo svoje práce 84 autorov.
TRNAVA. V stredu na pôde trnavského divadla ocenili najlepších v jednotlivých kategóriách a zároveň predstavili zborník vybraných prác. Súťaž organizuje Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave.

Poznáme našich víťazov  LST

POÉZIA
1. kategória: od 15 – 20 rokov
3. miesto: Patrik Lekeš, VIII.OG

PRÓZA
1. kategória: od 15 – 20 rokov
2. miesto: Monika Kubričanová, III.A

3. kategória: nad 40 rokov
1. miesto: Zuzana Martišková, učiteľka slovenského jazyka a výtvarnej výchovy

Ukážky z víťazných básní:

OdLETOvá

Leto má päty,
ktoré ťa neoklamú,
rokliny v koži,
spálenú tvár.
Klopkavé ticho
podrážky
odovzdám mu.
Nemusí platiť,
nech je to dar.

Balí sa rýchlo,
útek je strategický.
Terminál dráždi
príručný vak.

Kontrola pípa,
bláznivo,
ako vždycky.
Neveria perám,
nechajú tak.

Natiahlo paže
od tela miesto krídel.
Ruky skenujú
siluetu.
Ktosi zapotí,
či ešte ku nám príde.
Spraviť si selfie
do odletu.

STIERAVÁ

Ramienka chladia na pleciach.
Roztiahnuť úsmev sa viac nedá.
Kožu si berieš na paškál,
nech sa ti vyspovedá.

A suché prsty stierajú
prchavé letné zimomriavky,
vždy, keď sa dívaš bruškami
z ukrutne nežnej diaľky.

NOSTALGICKÁ

Kreslíš mi do vlasov
vlnivú vrstevnicu.
V legende bude sivá.
Povedie časom,
až kdesi na policu,
k rámiku na fotky,
ktorý nás skrýva.

A ja si roztiahnem
Vejárik pod očami.
Rebrík je celkom v kúte.
Aby si mohol,
Tak iba potichúčky,
preliezať stopy
zabudnuté.

Mgr. Zuzana Martišková

Reportážnym pohľadom jednej zo súťažiacich

     Dňa 14.10.2015 sa Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika v Trnave uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie ocenených prác súťaže Literárny salón Trnava 2015.
Začalo sa slávnostným príhovorom riaditeľky knižnice, zástupcu trnavského primátora a člena odbornej poroty. Neskôr nasledovalo ocenenie víťazných prác. Prví víťazi boli z 1. kategórie. Patril k nim  aj Patrik Lekeš z VIII.OG a ja. Po nich pokračovalo oceňovanie autorov 2. kategórie. Nakoniec získali ceny autori 3. kategórie, medzi inými  aj pani učiteľka Mgr. Zuzana Martišková. Táto kategória mala najväčšie zastúpenie.
Po slávnostnom vyhodnotení sme boli všetci pozvaní na občerstvenie a neskôr na scénické pásmo v naštudovaní hercov Divadla Jána Palárika v Trnave Ľudovít Štúr – milovník života slovenského, venované  výročiu narodenia Ľudovíta Štúra.
Napriek daždivému počasiu nám celý deň vydržala dobrá nálada, s ktorou sme sa večer vrátili do Topoľčian.

Monika Kubričanová, III.A

Úryvok z ocenenej práce:
Stretnutie pri Dunaji
( …k výročiu Ľudovíta Štúra)

     Konečne prázdniny! Pomaly kráčam domov. Nič nevnímam, len to, že ma čakajú dva mesiace zaslúženého oddychu. Ani neviem, ako som sa tak rýchlo mohla dostať domov. Odkladám vysvedčenie na svoje miesto. Tak dlho som na túto chvíľu čakala a teraz neviem, čo s ňou. Sedím na posteli a rozmýšľam, čo si pobaliť do Tatier. „Čo je zase toto?“ Pod bratovou posteľou sa mi zaleskol neznámy predmet. Chytám do rúk kovový valček s dvomi tlačidlami. „Žeby mal novú hračku?“ Skúšam pravé tlačidlo. Nič. Skúšam druhé. Zase nič. Dám mu tú vec na posteľ, nech si ju uprace. „Jaj, moja hlava… Čo sa to so mnou deje? Ach…“

     Pani mi potvrdila to, čo som si myslela. Pohľadom hľadám hrad. Vyhorený! „Hm, takže napoleonské vojská už tadeto prešli a nehrozia mi ani žiadne turecké nájazdy. Som rada, že tieto možnosti môžem vylúčiť. Pôjdem sa poprechádzať popri Dunaji. Aspoň sa mi hlava trochu prečistí. Len toho sa obávam, že budem pohoršovať okoloidúcich. Nuž, nemám na výber a nenechám sa obmedzovať touto skutočnosťou, keby som ju brala vážne, moc si nepomôžem. Ach, aké je to príjemné… Žiadne autá, autobusy, električky. Ticho.“
     Dostávam sa na hrádzu, ktorá slúži na promenádu. Keďže je krásne letné počasie, je tu veľa ľudí. „Aspoň ročné obdobie zostalo rovnaké…“ Voda je čistá, nie ako dnes. Z času na čas vidím parnú loď, ako brázdi hladinu mocného Dunaja. Nezbedný letný vánok mi tancuje vo vlasoch. „Ó, ešte aj účes mám iný. Určite by som vyzerala nanajvýš nevhodne keby som mala rozpustené vlasy. Bŕŕ, na tie holé plecia ani ten letný vánok nie je bohviečo, vďakabohu, že som sem neprišla, lepšie povedané neocitla sa, v zime. Vôbec sa nečudujem, že v tej dobe boli ženy stále choré.“
     Prechádzam sa ďalej popri rieke a ukladám si víry svojich myšlienok na pomyselné logické kôpky. Zároveň však vnímam okolie, ktoré, napriek tomu, že je krásne, by som najradšej opustila a vrátila sa do nášho mesta. Všetci sa prechádzajú v pároch, len ja blúdim osamotene obľúbenou promenádou. Schádzam k rieke a sadám si na trávu. Je mi trošku clivo. Osamotená, stratená v čase. Je mi do plaču. Už to ďalej nevydržím. Slané slzy ma štípu v očiach a tečú v prúdoch dolu tvárou.
     „Slečna, Dunaj má dosť vody, nemusíte mu prispievať.“
     Otočila som sa za hlasom. Za mnou stojí mladý muž v tmavomodrom fraku a podáva mi vreckovku.
     „Ďakujem Vám.“ Bola to trápna situácia. „Prepáčte, prosím.“
      „A za čo, prosím Vás?“ – pýta sa neznámy.
     „Za to, že plačem do Vašej vreckovky, zdržujem Vás, dávam dámam za Vašim chrbtom tému ich rozhovoru…“ Mladík sa otočil a uvidel štyri ženy v horlivej diskusii s výraznou mimikou a gestikuláciou. Orlími pohľadmi si nás premeriavali a potriasali hlavami. Medzi nimi som spoznala aj známu tvár „erdebaby“, s ktorou som dnes už mala tú česť.
      „Áno, milé dámy, aj ja si myslím, že tie divé husi sú úchvatné,“ – poznamenal môj spoločník, pričom pohľadom blúdil po blankytnej oblohe, ktorú preťal kŕdeľ divých husí. Musela som sa pousmiať jeho duchaplnosti. Dámy sa zatiaľ urazene priblížili k skupinke pánov, ktorí sa na tejto scénke hlučne zabávali.

Monika Kubričanová, III.A

 

Navždy sa zachovajú v pamäti STUŽKOVÉ !

Navždy sa zachovajú v pamäti STUŽKOVÉ !

IV.D

1

IV.C

2

IV.B

3

VIII.OG4

IV.A

5

Stužková očami maturantov

     Sobota 14.11.2015 bola obyčajným jesenným večerom. Teda aspoň pre väčšinu. Pre nás, IV.C, to bol najvýznamnejší deň za posledné roky. Stužková. Celé mesiace sme odratúvali dni, kedy tento deň konečne nastane.
Mesiace príprav a starostí malo v ten deň priniesť ovocie. Ako sa blížil večer, nervozita stúpala a v hlave sa nám vynáralo množstvo otázok – ako to dopadne, či sa bude páčiť program a či všetko vyjde podľa plánu. Ale ako sme v nasledujúcich chvíľach zistili, nebol dôvod na obavy. Spoločnými silami sme dali do toho všetko, ale hlavne kúsok seba aj so všetkými chybami a nedostatkami. A práve tie urobili našu stužkovú našou.
Večer ušiel  rýchlo. Len čo sme si stihli uvedomiť, že naše šaty zdobí zelená stužka, už bola sála v kultúrnom dome v pôvodnom stave a nebolo ani náznaku, že ešte pred chvíľou sa tu odohral náš najkrajší a nezabudnuteľný večer.

Lucia Cabajová, IV.C

1

     Boli to náročné týždne plné príprav, ale zvládli sme to. Budeme odmenení zelenou stuhou a máme šancu ľuďom ukázať, že už sme štvrtáci. Áno, je to pravda. Čas je náš pán. Včera sme si vyberali hračku, dnes vysokú školu.
Príprava na stužkovú bola sprevádzaná hádkami, ale boli to naše hádky. Sme kolektív, kde platí to známe jeden za všetkých a všetci za jedného. Sme ako tí mušketieri. Bojujeme. Bojujeme za všetko, čo za to stojí. Bojujeme za seba, za lásku, za vzdelanie. Príprava na stužkovú nie je ani zďaleka taká ľahká, ako príprava na náš vlastný život. Hoci budú v živote prekážky, už budeme na to sami, pretože si uvedomujeme, že sú veci, ktoré musí zvládnuť každý sám, ale nikdy nezabudneme na skvelý kolektív.

Ľubica Kráľová, IV.C

1

     Stužková je deň, ktorý si zapamätá každý z nás. Deň, kedy sme pred všetkými stáli v elegantnom oblečení, upravení, najdospelejší, akí sme kedy boli. Program sme otvorili svetelnou show, na ktorú sme sa najviac tešili. Bolo to veľa pretancovaných piatkových popoludní, ale stálo to za to. Užívali sme si najmä to skandovanie publika, keď sme pozapínali naše svetelné kostýmy v úplnej tme.

  Katarína Krajčírová, IV.C

Dozvedeli sme sa, kto to boli Buddenbrookovci

Dozvedeli sme sa, kto to boli Buddenbrookovci

Dňa 27.10.2015 sme sa zúčastnili divadelného predstavenia Buddenbrookovci v novej budove SND.
Premiéra: 5. a 6. apríla 2014 v Sále činohry, nová budova SND

     Je to dramatizovaná sága rozpadu jednej prosperujúcej západoeurópskej rodiny autora oceneného Nobelovou cenou – Thomasa Manna.
Režisérom tejto hry sa stal Roman Polák. V hlavných úlohách sa predstavili známi slovenskí herci a stálice činohry SND, a to Martin Huba ako Konzul, Zdena Studenková ako Konzulka, Tomáš Maštalír ako Tom, Zuzana Fialová ako Tony a Daniel Fischer ako Kristián. Tomovu ženu Gerdu si zahrala Petra Vajdová, ich syna Hanna Šimon Dančiak. V úlohe Toninho milého Mortena sa predstavil Peter Brajerčík, jej manželov, Grünlicha a Permanedera, stvárnili Ľubomír Bukový a Branislav Bystriansky. Prefíkaného bankára Kesselmeyera si strihol František Kovár. V úlohe starej slúžky Liny sme spoznali žijúcu legendu Máriu Kráľovičovú. Poslednou postavou, ktorá účinkovala na pódiu, bol poručík v podaní Michala Kalafuta, ktorý učil Hanna a našiel si cestu ku Gerde. Atmosféru dotvárali úradníci a kňazi, ktorých stvárňovali poslucháči VŠMU.
Zaujímavosťou tejto hry je, že skutočné predmety nahrádzali gestikulácie hercov a zvuky. Otváranie vŕzgajúcej skrine  či písanie na stroji pútavo dopĺňali dej. To, čo všetkých zaskočilo, boli dve nahé ženy, ktoré predstavovali milenky Toma a Kristiána Buddenbrookovcov.

Stručný obsah:
Buddenbrookovci patria k najváženejším rodinám v Lübecku. Nedokážu sa však prispôsobiť moderným trendom, čoho následkom je úpadok rodiny na samé dno.
Thomas Mann však vo svojom diele nepísal len o jednej rodine, ale jej úpadok je obrazom spoločnosti.
Mnohých  z nás zaujala postava Kesselmeyera, ktorý vedel využiť problémy iných vo svoj prospech. Často sa smial a nikto nevedel, či sa naozaj smeje alebo sa dusí. Keďže sme už boli unavení a na scéne bývali tiché pasáže, využívali sme to na oddych. Z toho nás však po chvíli vytrhol Tomáš Maštalír, ktorý ako Tom Buddenbrook striedal ticho plné úvah s výbuchmi zlosti nad konaním svojich rodinných príslušníkov, najmä mladšieho brata Kristiána, ktorého by sme mohli nazvať hypochondrom či „obeťou doby“.
Predstavenie v nás zanechalo skvelý dojem. Herci zožali trojnásobný aplauz, ktorý bol odrazom ich výborného  výkonu. Pre nás to bol úžasný večer a aj napriek únave sme si vychutnali herecké umenie našich skvelých slovenských umelcov.

Monika Kubričanová, III.A

Kvapka krvi pre život

Kvapka krvi pre život

     Do celoslovenskej kampane s názvom Študentská kvapka krvi sa 25. 11. 2015 zapojila i naša škola pod vedením PaedDr. Janky Geršiovej. Tohtoročné heslo Vyhrňme si rukávy pre dobrú vec oslovilo 30 dobrovoľníkov z radov gymnazistov,  z toho 20 skutočne aj krv darovalo. Menovite: Natália Piliarová, Adam Števanka, Romana Belianská, Magdaléna Lackovičová, Andrea Gatciová, Dávid Masaryk, Dana Gočárová, Renáta Katráková zo IV.A, Adriána Palušová, Katarína Judáková, Júlia Kmeťová zo IV.B, Andrea Jakubičková, Matúš Bečka, Jakub Janíček, Veronika Patayová, Eliška Rybanská zo IV.D, Juraj Bačík, Petra Grznárová, Silvia Kmotorková z III.C.
Pred samotným odberom je dôležité pripraviť sa. Je potrebné, aby bol organizmus dostatočne hydratovaný a 24 hodín pred odberom treba vypiť minimálne dva litre tekutín, v prvom rade čistú vodu, minerálku, čaje a ovocné šťavy, hlavne ráno prinajmenšom pollitra tekutín. Nemalo by sa ísť nalačno, rozhodne sa vyhnúť tučným a mastným jedlám a uprednostniť ovocie, zeleninu a pečivo, nemalo by sa fajčiť, piť alkohol a vystavovať sa veľkej psychickej a telesnej námahe.
Darcom môže byť ktokoľvek bez závažných ochorení. Možno boli medzi našimi žiakmi aj prvodarcovia, z ktorých sa stanú pravidelní darcovia krvi a táto ich nezištná pomoc skutočne podporí dobrú vec, veď darovanie krvi môže zachrániť ľudský život.

1   2

Pomáhali sme deťom

Pomáhali sme deťom

Dňa 4.12.2015 sa realizoval 16. ročník charitatívnej zbierky Hodina deťom.
Naša škola sa opäť zapojila. Žiaci ako dobrovoľníci vyzbierali sumu vyše 150€.

     Príprava začala ráno, kedy bolo treba najskôr poskladať pokladničky, nalepiť identifikátory, rozdeliť letáčiky a odznaky Huga do jednotlivých skupín. Prvú skupinu tvorili skúsené žiačky zo IV.D, ktoré boli dobrovoľníčkami aj minulý rok: Patrícia Valovičová, Terézia Vranková a Eliška Rybanská. Druhá skupina pozostávala zo žiakov druhého a tretieho ročníka: Adriany Jančekovej, Matúša Krošláka z II.B, Alexandry Rybanskej a Alexandry Beňovej z III.C. Do ďalších skupín patrili nováčikovia, prváčky z I.C: Diana Oborná, Dominika Vančová, Natália Marková, Dominika Uheríková a Nina Remeňová.

1

     V uliciach mesta sa stretli s ochotou prispieť. Pokladničky sa pomaly plnili a až pri konečnom počítaní od maličkých centov  po papierové bankovky zistili, že výsledná suma zo všetkých štyroch pokladničiek bola vyššia ako minulý rok, čo veľmi teší a motivuje do ďalších rokov.
Dúfame, že sme aj našou troškou prispeli do projektov venovaných deťom, posunuli tak splnenie niektorých detských snov o krok ďalej a zároveň sa zaradili aj k známym osobnostiam, ktoré  v programe RTVS na jednotke 19.12.2015 plnením netradičných úloh pomáhali tiež.

Boli sme na Godzone tour 2015

Boli sme na Godzone tour 2015

     V dňoch 16. až 21. novembra sa uskutočnilo podujatie s názvom Godzone tour 2015. Tento rok to bol už 7. ročník, pričom záujem o evanjelizačné koncerty medzi mladými každý rok rastie. Názov 7. ročníka bol Zmena atmosféry.
Navštívili spolu šesť miest a tento rok po prvýkrát prekročili hranice Slovenska a zavítali do Brna.
Turné odštartovalo 16.11. 2015 v Poprade, pokračovalo v Košiciach, Žiline, Bratislave, Brne a nakoniec vo Zvolene.

Čo je vlastne Godzone?

     Godzone je niečo ako Božia zóna, ktorá sa nám snaží predstaviť vieru v trochu inom obraze, ako nám ponúka dnešný svet. Venuje sa najmä mladej generácii, ktorej zároveň ide o Božie kráľovstvo a zmenu, ktorú pripraví. Hlavným cieľom je priniesť prebudenie, zjednotenie, motiváciu a povzbudenie.
V šiestich mestách Gdzn tour 2015 sa celkovo zúčastnilo 19 tisíc ľudí, čo je o 3 tisíc viac ako minulý rok.
Koncerty v jednotlivých mestách pozostávali z hudobnej, divadelnej a tanečnej produkcie a plynule prechádzali do spoločných modlitieb.
Tereza Pavlíková, člen Godzone tímu, vníma tohtoročné Gdzn turné takto:

     „Na tour som bola tretíkrát a som nadšená z vecí, ktoré sa diali. Videla som mladých ľudí, ktorí túžia zmeniť a zanechať svoj starý život. Zažili sme veľa uzdravení, zázrakov, obrátení. Bol to pre mňa týždeň nielen dobrej hudby, tancov … Ale posilnenie. Pán Boh mi ukázal cestu ako ďalej. Verím, že aj cezo mňa bude meniť atmosféru.”

     Tento rok sa pridalo aj niekoľko ľudí z nášho gymnázia a sú veľmi nadšení a povzbudení.

Miška: „Bolo to niečo neskutočné. Cítila som sa šťastná a naplnená. Nedá sa to ani opísať.”
Terka: „Cítila som sa neuveriteľne dobre a slobodne. Uvedomujem si, že  moje problémy nejako slabnú a dokážem sa usmievať, pretože som šťastná, že žijem a je mi celkom super. Myslím, že ťa to naozaj donúti reálne sa zamyslieť nad vecami a dokázať zmeniť samého seba, keď k tomu otvoríš srdce.” 

1

Návštevníčky podujatia

Veronika  Olšová, II.B

 

Vianočné posedenie

Vianočné posedenie

11. 12. 2015

  • každoročná udalosť predvianočného obdobia
  • príjemné spoločné rozhovory súčasných i bývalých zamestnancov školy
  • slávnostné ukončenie kalendárneho roka v spoločnosti tých, ktorí sú si kolegami i tých, ktorých múdrosť a životné skúsenosti sa šírili medzi žiakmi v niekoľkých predchádzajúcich rokoch dozadu

 

1  2

Slávnostne prestretý stôl                                          Chutné misy

3  4

Posedenie obohatili svojimi vianočnými melódiami žiaci III.B: Veronika Zitová, Martina Bujnová a Romana Lukáčová (spev) a Jakub Medek (gitara).
Pedagógovia počúvajú príhovor pani riaditeľky